Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 18.01.2010 05:07:33 

História

Samotné slovo "šaman" pochádza z jazyka sibírskeho kmeňa Tunguzov a znamená "ten, čo vidí v tme". Okrem Sibíre šamani dodnes pôsobia v tradičných kultúrach Severnej a Južnej Ameriky, Austrálie, severnej Európy, strednej Ázie, Ďalekého Východu, Indie a subsaharskej Afriky. Ich mená sa líšia (bhopa v Indii, awenydd vo Walese, mudang v Kórei, noaide v Laponsku, curandero v strednej Afrike, atď.), ale poslanie a spôsob práce zostávajú rovnaké.

Rozšírenie a kontinuita šamanských tradícií sú pozoruhodné. Najstaršie bezpečne identifikované archeologické dôkazy využívania metód šamanského putovania sú 30 000 rokov staré! Animizmus, totemizmus i neskoršie náboženstvá vyvierali práve z tohto zdroja bezprostrednej duchovnej skúsenosti. Dodnes sú šamanské techniky súčasťou čarodejníctva (Wicca), woodoo, ako aj kresťanských a moslimských mystických tradícií. V súčasnosti prebieha vo vyspelých krajinách renesancia záujmu o šamanizmus. Starobylé rituály kultúr na hranici vyhubenia sa obnovujú, robia sa vedecké výskumy, vydávajú knihy, organizujú workshopy... Prečo?

Šamanizmus predstavuje ABSOLÚTNE otvorenú platformu duchovného rozvoja, bez byrokracie a politikárčenia - dvoch neduhov, ktoré rozvrátili klasické náboženstvá. Každý šaman je sám sebe prorokom, nepodlieha nijakým "guru", nepotrebuje nijaké dogmy a "zjavené" pravdy, ktoré nemôžu, alebo nemusia byť overené. Demokratizmus a zachovanie osobnej slobody spojené s toleranciou a pocitom zodpovednosti sú črtami, ktoré z najstaršej spirituálnej tradície robia aj najmodernejšiu.

Čo je to ŠAMANIZMUS

  • duchovný základ severoázijských prírodných národov (tunguzských kmeňov), veriacich v existenciu dobrých a zlých duchov, ktorí sa môžu prejaviť alebo môžu byť vypočuté médiom – šamanom.
  • prastará forma viery prírodných národov, kde šaman plní úlohu náboženskú, lekársku, kultúrnu niekedy aj politickú a právnickú.
  • súbor techník, pomocou ktorých človek dosahuje extázu (M. Eliade).

Čo šamanizmus nie je:

  • Šamanizmus nie je náboženstvo - neexistuje v ňom boh ani bohovia, nemá chrámy. Šamanské predstavy sveta vychádzajú z bezprostrednej skúsenosti a je zameraný na prítomnosť
  • Šamanizmus nie je jednotný systém – má veľa rôznych foriem a nie je organizovaný
  • Šamanizmus nie je vývojovo ukončený – stále sa mení a vyvíja

Z týchto dôvodov sa akékoľvek informácie o šamanizme týkajú jednej alebo viacerých šamanských učení, alebo kmeňov prírodných národov, zväčša neplatia všeobecne.

Šamansky orientovaná spoločnosť - je skupina ľudí (niekedy len zopár ľudí, inokedy celý národ), v ktorej pôsobí jeden alebo viacero (častokrát špecializovaných) šamanov. Šaman v komunite obyčajne vykonáva viacero úloh, ktoré sú v takzvaných „civilizovaných“ spoločnostiach oddelené. Je súčasne lekárom, kňazom, učitelom a stará sa o kultúrne a niekedy aj o právne veci každého jednotlivca. To, že sa v komunite nachádza šaman, však neznamená, ze spoločnost môže byt označená ako šamanská. Šamanizmus častokrát existuje v kooperácii s náboženskými alebo medicínskymi praktikami v postšamanských spoločnostiach.

                                             Kto je Šaman?

 

Touto otázkou sa trápia stovky etnológov, historikov a iných vedcov. Pre porovnanie vám ponúkame niektoré definície, s ktorými sa môžete stretnúť v odbornej literatúre.

Šaman je osoba, ktorá podniká cestu v zmenenom stave vedomia mimo priestor a čas.

Šaman - muž alebo žena - na prianie vstupuje do zmeneného stavu, aby nadviazal kontakt a využil zvyčajne skrytú realitu s cieľom získať vedomosti, moc a aby tak pomohol iným ľuďom. Šaman má k dispozícii aspoň jedného ducha. Zvyčajne ich však má viac. 

Šaman je človek - muž alebo žena - ktorý vie vstúpiť do iných stavov vedomia podľa svojej vôle a cestovať v duchu medzi týmto a inými svetmi, aby našiel spôsob liečenia, vedomosti, radu pre seba a pre iných. Šaman pracuje so silou a energiou, žiada o pomoc iných duchov.

No azda najvyčerpávajúcejšiu definíciu podáva americký antropológ Michael Harner na základe staršej definície významného historika náboženstiev, Mirceu Eliadeho:

Hlavnou definíciou šamana je, že je to muž, alebo žena, vstupujúci do zmeneného stavu vedomia, ktorý som nazval šamanským stavom vedomia (Shamanic State of Consciousness, ďalej len SSC - pozn. red.), obvykle spôsobeného rytmickým zvukom bubnu, či iného bicieho nástroja, aby z mnohých dôvodov vykonal cestu do miest, ktoré technicky nazývame nižšie a vyššie svety (Lower and Upper Worlds - pozn. red.). Tieto iné svety, prístupné šamanovi v SSC, sú považované za inú realitu, a cieľom šamanovej cesty do nej v SSC je vedomá interakcia s určitými strážnymi silami, alebo duchmi, ktoré sú najčastejšie vnímané ako silové zvieratá (power animals - pozn. red.). Šamani vyhľadávajú priateľstvo a pomoc týchto zvierat, a môžu v tejto skrytej realite mať aj duchovných učiteľov, ktorí im poskytujú rady, poučenie a iné formy pomoci.

Vo všetkých definíciách nájdeme niekoľko spoločných prvkov. Po prvé, je to zmenený stav vedomia, tzv. šamanský stav vedomia, známy pod anglickou skratkou SSC. Po druhé, je to schopnosť podniknúť v tomto stave cestujourney) do neobyčajnej reality (nonordinary reality) tradične opisovanej ako trojsvetie, spojenie troch oblastí tradične označovaných ako Dolný, Stredný a Horný svet (Lower, Middle and Upper World). Po tretie sú to ciele šamana, ktorý necestuje len pre zábavu, ale kvôli snahe pomôcť sebe a iným. Po štvrté je to možnosť komunikácie s bytosťami obývajúcimi neobyčajnú realitu. Rozoberme si bližšie tieto prvky. (

Šamanská extáza

ekstasis – znamená po grécky byť umiestnený mimo, alebo jednoducho byť umiestnený

Šamanská extáza – je stav zmeneného stavu vedomia dosiahnutý dlhodobým tréningom, rôznymi pomôckami, stresovou situáciou, enteogénmi alebo ich spolupôsobením (niekedy sa uvádza ako tranz).

Narozdiel od šialenstva alebo rôznych psychóz šaman vedome kontroluje svoj stav.

Vo všeobecnosti môžeme extázu rozdeliť do troch stupňov podľa jej vnímania:

  • fyziologická úroveň – mysel je zaostrená na jedinú myšlienku, zotrvačnost nervov a mimovoľné reakcie nervov
  • emočná úroveň – pocitujeme nesmierne blaho, lásku, úzkosť alebo iné pocity
  • intuitívna úroveň – zážitok za hranicami bežnej skúsenosti, pochopenie vecí, ktoré nie je možné pochopiť racionálne alebo bežnými piatimi zmyslami, spôsobené rozšíreným stavom vedomia

Niekedy sa uvádza, že za intuitívnou úrovňou existuje ešte štvrtá – holistická úroveň presahujúca mentálne a emocionálne hranice a možnosti pochopenia a popísania

enteogény – je oznacenie pre látky spôsobujúce zmenený stav vedomia, užívané za účelom duchovnej skúsenosti (používanie týchto substancií je dokazateľne staršie ako ľudstvo a ani dnes sa nevzťahuje len na ľudstvo). Sú používané šamanmi na všetkých kontinentoch. Narozdiel od používania drog v modernej, k uniformite smerujúcej spoločnosti, používanie enteogénov nevedie k rozkladu komunity a cieľom nie je únik pred spoločnosťou alebo vlastnými problémami, ale k jej stmelovaniu, pochopeniu širších súvislostí a miesta človeka v kozme. Najčastejšie sa získavajú z rastlín, častokrát na pokraji zániku alebo mimo zákon v momentálne technicky najvyspelejších krajinách. Dnes už existujú ľudia a projekty snažiace sa zachránit tieto veľmi pozoruhodné rastliny (napr. Terence McKenna).

Šamanská predstava sveta sa obyčajne skladá zo sveta ktorý bežne vnímame, zo svetov nad týmto a pod týmto svetom. Tieto svety sú rôzne poprepájané (v nórskej mytológii ich spája mohutný strom, Yggdrasil). Šaman z týchto svetov získava informácie a môže ovplyvniť bežnú realitu. Dá sa povedať, že šaman je jednou nohou v tomto svete a druhou v iných, bežnému človeku veľmi vzdialených svetoch.

V živote šamana hrajú veľmi dôležitú úlohu sny. Pomocou rôznych techník je šaman schopný udržat svoju pozornosť v snoch a vedome v nich konať. Vo svojich snoch často podniká cesty do iných svetov.

Šamanský stav vedomia

Vedci pozorujúci šamanov v tradičných kultúrach opisovali ich cestu ako tranz (šaman padol na zem a bezvládne ležal), alebo extázu (šaman tancuje a hlasno spieva). Až moderné výskumy vymedzili samostatný šamanský stav vedomia.

Oproti halucináciám bežným napr. pri schyzofrénii sa SSC odlišuje tým, že šaman aktívne vyhľadáva duchov vo vedome navodenom zmenenom stave vedomia, ktorý môže zvyčajne kedykoľvek opustiť. Súčasne si tiež zachováva svoju sociálnu a pracovnú funkciu. Práve vedomá aktivita, sebaovládanie a zdravé spojenie oboch realít odlišuje SSC aj od halucinácií vyvolaných narkotikami, blúznenia a sna.

Veľmi podobné zážitky sa však objavujú v zážitkoch z blízkosti smrti a tzv. astrálnom putovaní. No na rozdiel od zážitkov na prahu smrti šaman putuje zámerne a dobrovoľne, pričom prácu začína na preňho známych miestach a so známymi duchmi. Po návrate do obyčajného stavu vedomia si cestu cestu pamätá, čím sa líši od účastníkov rituálov "posadnutosti" v Karibiku, Brazílii a Himalájach.

SSC nie je vždy rovnako hlboký a šaman si čiastočne uvedomuje svoje fyzické telo.

Navodenie šamanského stavu vedomia

SSC sa navodzuje rozličnými metódami, napr. požitím halucinogénov, zvukovou stimuláciou (bubnovanie), vynútenou hypermobilitou (dlhé tancovanie), a pod.

Viaceré kultúry používajú na vstup do SSC halucinogénne drogy. Duch rastliny síce vystupuje ako šamanov spojenec, ale začínajúci šaman nemôže cestu úplne ovládať (viď napr. zážitky C. Castanedu). Treba pripomenúť, že rituálne používanie určitých rastlín a húb bolo vždy spojené s predchádzajúcim výcvikom a vychádzalo z dlho utváranej miestnej tradície. Množstvo a spôsob prípravy boli presne určené. Preto používanie halucinogénov rozhodne nemôžeme odporučiť.

Omnoho jednoduchším, bezpečnejším a univerzálnejším prostriedkom navodzujúcim SSC je zvuk bubna, alebo hrkálky. Úder bubna v sebe zahrňuje množstvo frekvencií stimulujúcich činnosť centrálnej nervovej sústavy. Pozorovania pomocou EEG ukázali, že počas bubnovania prevládajú v šamanovom mozgu théta - vlny, spájané najmä s veľmi hlbokým spánkom, silnou meditáciou a inými zmenenými stavmi vedomia. Okrem nich je zvýšený aj výskyt alfa - vĺn.

SSC navodený zvukom bubna, alebo hrkálky (môžu byť aj zo záznamu, napr. CD, alebo kazety) nevedie k odpojeniu ľavej mozgovej hemisféry zodpovednej za racionálne konanie. Vysoká frekvencia pri nízkej amplitúde ani nepoškodzuje sluch. Bubon je preto najvhodnejším šamanovým sprievodcom po neobyčajnej realite.

Neobyčajná realita
Ale kam vlastne šaman cestuje? Názory na podstatu neobyčajnej reality sa rôznia. Ide o genetickú pamäť (neobyčajnú realitu opisujú aj mýty)? Alebo kolektívne nevedomie (odohráva sa v nej časť snov)? Isté je, že sa skladá z konkrétnych miest, ktoré sa dajú opakovane navštíviť. Skúsenosti cestovateľov, ktorí nezávisle od seba skúmali jej časti, sa na seba nápadne podobajú. Je to, akoby každý inými slovami opisoval ten istý priestor. Vďaka tomu sa postupne vytvára mapa neobyčajnej reality, ako konkrétneho priestoru, objektívne skúmateľného, hoci nie fyzickými prístrojmi, či zmyslami, ale len na základe SSC.
Každý šaman vníma a najmä opisuje neobyčajnú realitu mierne odlišne. Jeho zážitky sú totiž v mozgu interpretované prostredníctvom toho, čo už pozná. To znamená, že bytosť, ktorá má viac foriem, vystupuje v tej, ktorá je najbližšie cestovateľovmu kultúrnemu zázemiu.
Komunikácia v neobyčajnej realite prebieha výmenou myšlienok a obrazov, ktoré sa nezriedka menia na slová. Slová sa však tvoria až v šamanovej hlave, t.j. predstavujú auditívny preklad prichádzajúcich informácií. Vďaka tomu sa šamanovi zdá, akoby veľká časť rozhovorov prebiehala v jeho rodnom jazyku.
V neobyčajnej realite vládne tzv. posvätný priestor a posvätný čas. To znamená, že fyzikálne zákony sú značne odlišné od našich. Šaman môže lietať, teleportovať sa a meniť svoju podobu. Putuje mimo čas, žije naveky v jednom okamihu, cestuje do minulosti i budúcnosti. Udalosti prežívané v neobyčajnej realite sú mýtické, t.j. nemožno povedať, že sa odohrali v konkrétnom okamihu na časovej osi Iného sveta. Odohrávali sa, odohrávajú sa a budú sa odohrávať večne, mimo bežnú časopriestorovú skúsenosť. Môžu sa ich zúčastniť naši predkovia, potomkovia, aj bytosti, pre ktoré nemá čas vôbec nijaký zmysel.

Šamanova kozmológia
Všetci šamani potvrdzujú model vesmíru (toho, ktorý môžu navštevovať) zloženého z troch svetov. Eliade ich nazval Dolný, Horný a Stredný svet, podľa smeru, v ktorom sa šaman pohybuje. Prechádza nimi Os (axis mundi), zobrazovaná v podobe stĺpa (Ázia), rebríku (Blízky Východ), či stromu (Kelti, Germáni, Slovania).
Stredný svet zahŕňa metagalaxiu, t.j. náš pozorovateľný vesmír, v šamanizme známy ako obyčajná realita. Okrem toho sú v ňom prítomné aj energetické úrovne, ktoré zatiaľ naše prístroje nevedia zachytiť. Táto "jemná" realita Stredného sveta tvorí významnú časť astrálneho sveta známeho z mágie. V strednom svete žijeme a preto práve tu začína šaman svoje putovanie.
Horný svet pôsobí mierne étericky. Farby prechádzajú od jasného svetla cez pastel až po úplnú tmu. Môžeme sa v ňom dostať do oblačných krajín, ale aj miest vybudovaných z kryštálu. Tento priestor obývajú božstvá, hviezdy a astrálne sily. Žijú v ňom aj učitelia v ľudskej podobe, časť zo silových zvierat a duchovia prinášajúci inšpiráciu. Keď šaman cestuje do Horného sveta, zdá sa mu, že stúpa cez vrstvy oblakov, ktoré oddeľujú jednotlivé sféry H. sveta.
Dolný svet sa viac podobá na náš. Tvorí ho predovšetkým nespútaná príroda - jaskyne, husté lesy, moria. Nájdeme v ňom duchov zvierat a rastlín, bytosti ohňa a zeme. Do Dolného sveta cestujeme tiež za našimi predkami a silovými zvieratami. Pri koreňoch stromu sa manifestuje Strážca Osi sveta, zobrazovaný väčšinou v podobe muža s jeleňou hlavou, alebo parohmi (keltský boh Cernunnos). Šaman vstupuje do Dolného sveta pomocou tunela, alebo jaskyne.
Jednotlivé svety majú množstvo sfér, vďaka ktorým je neobyčajná realita ešte bohatšia a rozsiahlejšia než náš, zdanlivo nekonečný, pozorovateľný vesmír. Okolo trojsvetia sa rozkladá temná Prázdnota, v ktorej sú ponorené ďalšie svety. Tam však za normálnych okolností šaman nemôže putovať.

Osobnosť šamana
Šamanizmus je metóda založená na empírii. Preto by šaman mal mať radosť z dobrodružstva skúmania. Je prostredníkom medzi dvomi svetmi a preto sa nemôže uspokojiť so zážitkami iných. Neobyčajná realita je tak neuveriteľne komplexná, že ju nemožno úplne opísať. Každá takýto opis sa stáva len zjednodušením skutočnosti. Práve na snahe definovať referenčný systém neobyčajnej reality sú založené náboženstvá a iné hierarchické systémy (sférická mágia, kabala, a pod.). Skutočný šaman cestuje, porovnáva a vytvára si vlastný obraz sveta. To však neznamená, že by sa nemal venovať systematickému prieskumu v spolupráci s inými!
Samotné putovanie nikdy nebýva samoúčelom. Šaman rozoznáva jednotlivé reality a snaží sa byť prostredníkom medzi nimi. Je členom svojej komunity, ktorej (aj šamansky) pomáha. Medzi jeho úlohy môže patriť liečiteľstvo, veštenie, mágia, psychoterapia, či odprevádzanie duší mŕtvych na miesta kam patria (psychopomp). Robí to na základe SSC, a preto nie každý liečiteľ, či veštec sa môže nazývať šamanom. Takýto životný štýl je nesmierne dobrodružný a bohatý, ale súčasne vyžaduje vysokú mieru sebapoznania a etiky.

Duchovia
Duchovia v šamanizme predstavujú inteligentné entity obývajúce neobyčajnú realitu, s ktorými šaman vstupuje za určitým účelom do styku. Preto ich v nijakom prípade nemožno stotožniť s "duchmi" v špiritizme.
Šaman verí, že všetko je určitou formou života, má určitú formu duše, ktorá sa prejavuje ako duchovný aspekt danej veci. Preto, keď sa šaman rozpráva s kameňmi, rastlinami, alebo s počítačom, nekomunikuje priamo so zdanlivo mŕtvymi kusmi hmoty, ale oslovuje ich viac, alebo menej vedomé aspekty.
Okrem styku s obyvateľmi Stredného sveta môže cestovať aj za duchmi Horného a Dolného sveta. Tí sa väčšinou nebránia interakcii s našou realitou, zvlášť, keď je obojstranne výhodná. Začínajúci šaman by sa mal stýkať najmä s duchmi, ktorých miera súcitu je dostatočne vyvinutá a ktorí sú ľudstvu priateľsky naklonení.
Duchovia, ktorí pomáhajú šamanovi na jeho cestách i v živote, trávia s ním viac času ako ostatní duchovia, sa stávajú jehospojencami.
Patria medzi nich napr. silové zvieratá (power animals), vo zvieracej forme personifikované aspekty sily, ktorou človek disponuje. Každý z nás má 1-3 (niektorí viac) silových zvierat, ale šaman si ich aj uvedomuje a môže s nimi komunikovať. Od množstva a druhu silových zvierat, ako aj od kvality ich vzťahu k človeku závisí aj jeho zdravotný stav. Z úcty k silovým zvieratám sa vyvinul aj totemizmus.
Ďalšími dôležitými spojencami sú duchovní učitelia, bytosti prinášajúce poznanie, inšpiráciu a rady. Vedú nás pri našom duchovnom rozvoji, čím sa stávame nezávislí od ľudských učiteľov. Šamanovi sa nemôže stať, že by padol do osídel zločineckej sekty, alebo šarlatána. Múdrosť totiž dokáže čerpať sám a priamo.
Samozrejme, aj iné bytosti sa môžu stať našimi spojencami. Môže to byť napr. anjel strážny, duchovný aspekt bubna, či obľúbený strom. To je len na vás.

Duše mŕtvych
S mŕtvymi by mal komunikovať iba skúsený šaman. Pri styku s nimi by mal mať na pamäti, že sa stretáva iba s ich pamäťou získanou v čase od bodu narodenia do bodu smrti, keď sa od ostatných častí osobnosti oddelila. Preto jediné vierohodné informácie, ktoré sa môžeme od duší mŕtvych dozvedieť, sa týkajú ich predošlého života. Ak im položíme otázku presahujúcu ich kvalifikáciu, či skúsenosť, radi nám síce na ňu odpovedajú, ale získaná informácia je väčšinou bezcenná. Styk s mŕtvymi môže v sebe skrývať aj iné nebezpečia a vyžaduje dostatočne zrelého jedinca.

Ako sa človek stane šamanom
  • dedičným prenosom

  • spontánnym prejavom – „volaním“ alebo „voľbou“

  • osobnou voľbou alebo cestou (najmenej častá metóda, takýto šaman je tradične považovaný za slabšieho ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch)

človek nie je považovaný za šamana, pokiaľ neabsolvuje nasledujúce dva typy tréningu:

  • extázu (sny, tranz, atd.)

  • teoretickú časť (šamanské techniky, pomenovanie duchov, mytológiu a geneaológiu klanu, tajný jazyk). Je možné absolvovat akúkolvek zložku v sne alebo v extatickom zážitku.

Ovládať techniky extázy nestačí na to aby sa človek stal šamanom. Nádejný šaman potrebuje tréning, vytrvalosť, vlohy a učiteľa. Po rokoch tréningu, keď žiak nadobudne určité skúsenosti, učiteľ obyčajne privedie svojho adepta k zážitku na prahu smrti – po symbolickom znovuzrodení sa zo žiaka stáva šaman. Skúsenosť na hranici smrti žiak zažíva buď v sne, v tranze, prekonaním ťažkej choroby alebo traumy, alebo napríklad pádom z veľkej výšky.

Po určitom čase šaman obyčajne nachádza svoje duchovné zviera sily. Toto zviera sily k nemu môže prísť v sne, v tranze alebo v normálnom stave vedomia. Je to vlastne esencia jeho osobnosti - niečo, čo je skryté hlboko v človeku a ovplyvňuje jeho bytie. Potom sa toto zviera stáva šamanovým pomocníkom.

Šaman musí mať vypestovaný zmysel pre odhalenie miesta sily a musí vediet ako túto silu získať. Získanú silu si môze uložiť do rôznych predmetov a neskôr si ju vybrať. Dôležitú úlohu hrajú taktiež rastliny sily - sú to vlastne rastliny schopné meniť stav vedomia človeka, ktoré sú castokrát nenahraditelné najmä vo výukovom procese šamana.

Šamanom sa môže stať žena aj muž, pričom obaja ako šamani majú svoje výhody a nevýhody. Prevláda však názor (kupodivu, pre kresťana alebo moslima), že ženy sú lepšie šamanky ako muži. Taktiež šaman bez detí má obyčajne väcšiu silu ako šaman s deťmi.


Život šamana

Šamanov život je obyčajne boj. Nie však ako boj ega s okolím (čo je dnes veľmi rozšírená hra, ktorú všetci dobre poznáme) ale vnútorný boj svetla a tmy. Na ceste orla šaman bojuje postupne so štyrmi nepriateľmi. Prvým z nich je strach, ktorý človeku zväzuje ruky. Keď človek prekoná strach, získava moc. Človek, ktorí sa nebojí má obrovskú silu a nič pre neho nie je nemožné, avšak to ešte neznamená, že ju vie ovládať. Moc dokáže človeku ľahko zatemniť vedomie. Keď sa ju človek naučí ovládať, prichádza k nemu ďalší protivník. Je to jasná myseľ. Jasná myseľ človeka uspáva s myšlienkou, že už všetko poznal a takýto človek stráca silu a prestáva bojovať. Ak ovšem človek prekoná tohoto nepriateľa dostavuje sa staroba, čo je jeho posledný nepriateľ, nad ktorím sa však nedá vyhrať, dá sa s ním len bojovať. Cesta bojovníka je dynamická cesta srdca, v ktorej neexistue cieľová pozícia alebo stav.

Navonok žije šaman podobne ako ostatní členovia komunity - varí si, upratuje, častokrát môže mať partnera alebo partnerku. Väčšinou nie je na čele a teda nezastupuje vodcu. Je znalcom prírody - dokonale pozná miestnu faunu a flóru. Je liečiteľom - pričom zdravie človeka chápe v oveľa širších súvislostiach ako dnešná moderná medicína. Človeka chápe ako nedeliteľný komplex, pričom jeho k jeho zdraviu patrí všetko s čím sa stretáva (veci, priatelia). Ďalej plní úlohu psychológa - rieši rôzne problémy svojich spoluobyvateľov. Plní taktiež úlohu kňaza, podáva výklad o fungovaní sveta. Niektorí šamani sa špecializujú na predpovedanie budúcnosti. Niekedy zastáva úlohu právnika, napríklad keď niekto náhle umrie, šaman sa spojí s jeho duchom a pomáha rozdeliť jeho majetok. Vedie rôzne rituály a obrady. Úlohou každého šamana je nájsť si nástupcu a naučiť ho všetko o šamanizme. Šamanom sa človek stáva na celý život. Niektorí šamani na sklonku svojho života odchádzajú z komunity, iní umierajú v komunite a sú rituálne pochovávaní.


Šamanizmus v súčasnosti


Názory vedcov, ako i širokej verejnosti na šamanizmus sa stále menia s pribúdajúcimi poznatkami. Ešte na začiatku 20. storočia prevládal názor, ze šaman je šarlatán, alebo pomätený šialenec. Antropológovia sa zaujímali len o povrch – popisovali iba rituály a prejavy z pohľadu svojej doby, ale nikdy sa nezamýšľali nad filozofiou šamanizmu a nesnažili sa ho do hlbky pochopiť z pohľadu šamana. Detailne popisovali rôzne rituály, pričom ich obsah veľmi štylizovali. V súčasnosti už existuje pomerne veľa kvalitnej literatúry o šamanizme – rozbory historické, filozofické, ako aj z oblasti mágie a medicíny.

Dnes ešte existuje iba zopár šamansky orientovaných spoločností, no v minulosti ich bolo niekoľkokrát viac. Drvivá väcšina z nich padla pod rukou bieleho „civilizovaného“ človeka a tým sa nenávratne stratili aj ľudské hodnoty, ktoré boli tisícročia budované. Iné degradovali na turistické atrakcie. Pokusy oživit niektoré tradície sú častokrát len divadlom a lacnou atrakciou pre moderných cestovateľov. Šamanizmus je však veľmi flexibilný fenomén, ktorý sa dokáže adaptovat v prostredí veľkomesta rovnako dobre ako v pralese, na púšti alebo na snehu. Podľa niektorých indícií v „civilizovanej" časti sveta existujú šamanské skupiny pozostávajúce z niekoľkých členov s vnútornou organizáciou, ktorých úlohou však už nie je starať sa o zdravie, kultúru a prežitie spoločnosti, ale o samotné prežitie a rozvoj tejto prastarej múdrosti. Tento odklon je viac nez pochopiteľný. O niečo bližšie k podstate šamanizmu sa dostalo hnutie „New Age“ v 80-tych rokoch, ktoré dalo základ hnutiam ako neo-šamanizmus. Napriek všetkému aj v dnešných post-šamanských spoločnostiach nájdeme veľa čŕt šamanských koreňov.

                              Základná škola šamanizmu
V seriáli vám postupne  ponúknu základné cvičenia a námety na šamanské cesty. To znamená, že je určený pre šamanov - začiatočníkov. Pokročilí sa ním môžu inšpirovať a azda privítajú možnosť mať všetky cvičenia pokope v počítači. Ľudia, ktorí sa o šamanizmus len teoreticky zaujímajú by radšej nemali bez základného šamanského kurzu (alebo absolvovania prvej cesty do neobyčajnej reality iným spôsobom) uverejňované cesty vykonávať. Väčšina cvičení bude prebratá z kníh popredných odborníkov, ako Harner, Ingermanová a Matthewsovci.

                         
                                                 Cvičenie prvé: Privolávanie zvierat


Väčšina ľudí má minimálne jedno silové zviera, ochranného ducha vo zvieracej podobe, ktorý symbolizuje našu silu. Dnes vás naučíme silové zviera kontaktovať tancom. Tanec silového zvieraťa zlepšuje váš vzájomný vzťah, čím priamo zlepšuje aj váš zdravotný stav.

Týmto tancom môže silové zviera znovu získať aj ten, kto o jeho existencii vôbec netuší, alebo kontakt so svojim ochrancom stratil.

Nasledujúci opis je prevzatý (text je krátený) z knihy Harner, M.: The Way of the Shaman, HaprerCollins, San Francisco 1990.
Pamätajte, že jeden a ten istý strážny duch sa môže zjaviť vo zvieracej alebo ľudskej podobe, hoci najpravdepodobnejšie uvidíte alebo pocítite práve jeho zvierací aspekt.

Cvičenie uskutočnite v tichom, polotemnom mieste bez nábytku, ktorý by mohol vašim pohybom prekážať. Budete potrebovať dve kvalitné hrkálky. Cvičenie má dve fázy, Počiatočný tanec a Tanec vášho zvieraťa. Pri oboch tancoch sústavne a hlasno hrkajte hrkálkami v oboch rukách a tancujte v ich rytme. Počas tanca nechajte oči privreté. To vám umožní oslabiť svetlo a súčasne vidieť kde ste.

Počiatočný tanec

1. Stojte pokojne a vzpriamene obrátení na východ a veľmi rýchlo a hlasno štyrikrát zahrkajte hrkálkou. To je signál, že začínate, končíte, alebo prechádzate k dôležitej šamanskej práci. Premýšľajte o vychádzajúcom slnku, ktoré prináša silu všetkému živému. (asi 20 sekúnd)

2. Stále obrátení k východu začnite hrkať jednou hrkálkou v rytme približne 150 krát za minútu. Potom sa pomaly otáčajte (v smere, alebo proti smeru hodinových ručičiek, podľa toho, čo vám viac vyhovuje) a hrkajte asi pol minúty na každú svetovú stranu. Premýšľajte o svojich rastlinných a živočíšnych príbuzných, ktorí sú vám pripravení pomôcť. Keď sa znovu obrátite k východu, pohybujte pol minúty hrkálkou nad svojou hlavou a premýšľajte pritom o Slnku, Mesiaci a vesmíre nad vami. Rovnakým spôsobom hrkajte smerom k zemi, pričom budete myslieť na ňu, náš domov. (asi 3 minúty)

3. Obrátení na východ zoberte obe hrkálky do rúk a začnite nimi hrkať rovnakou intenzitou ako v bode 2, a zároveň tancujte akoby ste bežali na mieste v rytme hrkania. V tomto počiatočnom tanci dokazujete silovému zvieraťu (nech by bolo kdekoľvek) svoju úprimnosť, tým, že mu obetujete svoju energiu vo forme tanca. Tento tanec je formou modlitby a výzvou k náklonnosti strážnych zvieracích duchov. (asi 5 minút)

4. Prestaňte tancovať a zopakujte bod 1. To je signál, že sa chystáte k vytancovaniu vášho zvieraťa.

Tanec vášho zvieraťa

5. Začnite hlasno a pomaly (asi 60 krát za minútu) hrkať svojimi hrkálkami. Nohami pohybujte v rovnakom rytme. Pomaly a uvoľnene esa pohybujte po miestnosti, pokúšajúc sa zachytiť pocit, že máte nejakého cicavca, vtáka, rybu, plaza, alebo ich kombináciu. Keď zachytíte takýto pocit, sústreďte sa naň a pomaly pohybujte svoji telom, ako keby ste tým zvieraťom boli. Teraz sa dotýkate šamanského stavu vedomia (SSC). Správajte sa ako vaše zviera, nebojte sa kričať a vydávať zvuky ako ono, ak potom túžite. Tým, že máte privreté oči, môžete vidieť neobyčajné prostredie, v ktorom sa zviera pohybuje a možno aj zviera samotné. V SSC sa neraz podarí byť zvieraťom a zároveň ho aj vidieť. (približne 5 minút)

6. Bez prerušenia zrýchlite hrkanie (na asi 100 krát za minútu). Inak pokračujte ako v bode 5. (asi 4 minúty)

7. Neprestávajúc, zvýšte frekvenciu hrkania na približne 180 krát za minútu a pokračujte v tanci ako predtým, len v rýchlejšom tempe. (asi 4 minúty)

8. Prestaňte tancovať a v myšlienkach zviera vyzvite, aby zostalo vo vašom tele. Pritom štyri krát rýchlo zahrkajte tak, že hrkálkami pohybujete k svojej hrudi. (asi 10 sekúnd)

9. Zopakujte bod 1. Je to signál, že vaša práca skončila.

Popri hrkaní hrkálkami vás môže aj niekto sprevádzať na bubne. Keď sa bubeník stane zbehlejším v jednotlivých fázach cvičenia, možno zistíte, že môžete tancovať tanec vášho zvieraťa aj bez hrkálok.

Pamätajte, že ak ste aj úspešne vytancovali svoje zviera, nie je to dôkaz, že ešte stále máte jeho silu. Úspešný zážitok však znamená, že ste takéhoto strážneho ducha mali prinajmenšom v minulosti.

Kto sa chce venovať šamanskej praxi, mal by vytancovávať svoje zviera pravidelne. Silové zviera je potom spokojné a neopustí vás.

Ďalším vhodným spôsobom je tanec v prírode (resp. na odľahlých miestach verejných parkov).

Zapamätajte si, že strážni duchovia sú vždy prospešní. Nikdy svojim majiteľom neškodia. Ste to vy, kto svojho strážneho ducha ovláda. Nikdy on neovláda vás. Silové zviera je duch, ktorý vám pomáha nezávisle od toho, akým divokým sa vám môže zdať. Treba ho precvičovať, a nie vyháňať.

Niektoré fyzikálne aspekty neobyčajnej reality

Tento článok vznikol na základe informácií zozbieraných v Hornom svete. Môžete ho považovať za stručný náčrt, príspevok do diskusie, a tak v ňom nenájdete nijaké vzorce, ani dôkazy uvedených hypotéz. Na druhej strane práve tieto hypotézy môžu veľmi dobre vysvetliť skúsenosti šamanov počas ich ciest.

Vesmír (ak ho definujeme ako uzavretú sústavu, v ktorej sa nachádza Dolný, Stredný a Horný svet) má diskrétnu štruktúru, t. j. je zložený z nedeliteľných kvánt. Každé kvantum má rovnakú veľkosť, a to vo všetkých rozmeroch (aj v nami pozorovaných troch priestorových a jednom časovom). Okrem toho je však kvantum aj nositeľom určitých charakteristík, ako náboj, či hmotnosť. Tieto veličiny sú pre jednotlivé kvantá rôzne a môžu sa z jedného kvanta presúvať na iné. Preto napr. pohyb môžeme definovať ako presun časti hmotnosti (a niekoľkých iných veličín, záleží podľa druhu pozorovaného objektu) z jednej skupiny kvánt na inú skupinu.

Jednou z týchto veličín je entropia. Teda nie je vyjadrením neusporiadanosti medzi kvantami, ale vlastnosťou samotných kvánt. V strednom svete je entropia pre jednotlivé kvantá rôzna. To znamená, že kuchyňa, v ktorej je hrnček horúceho čaju, má inú entropiu ako kuchyňa, v ktorej je hrnček vychladeného čaju. Okrem toho vieme, že podľa druhého termodynamického zákona entropia v izolovanej sústave narastá.

Ale v Hornom a Dolnom svete je entropia konštantná a v každom kvante rovnaká. To znamená, že z hľadiska entropie možno s Dolným a Horným svetom počítať, akoby boli zvinuté do jedného kvanta s určitou nemennou hodnotu entropie. Stredný svet by sme potom mohli považovať za rozvinutie vesmíru, čo sa týka entropie.

Zo spomínaného modelu vyplýva predpoklad, že aj iné charakteristiky môžu byť zvinuté, resp. rozvinuté. To znamená, že kým Stredný svet je rozvinutím vesmíru z hľadiska entropie, hmotnosti, náboja, atď., Horný a Dolný svet sú rozvinutím vesmíru z hľadiska hmotnosti, náboja, atď. Mali by preto existovať aj svety, ktoré by reprezentovali iba rozvinutie vesmíru z hľadiska hmotnosti a náboja, alebo len hmotnosti. Takisto by mali jestvovať svety, v ktorých je rozvinutých ešte viac vlastností kvanta než v tom našom. Prírodné zákony týchto častí (alebo skôr reprezentácií) vesmíru si však môžeme len veľmi ťažko predstaviť.

Problémy máme už aj s pochopením „nižších“ rozvinutí, Dolného a Horného sveta. Zapríčiňuje to práve chýbajúca entropická diverzita v časopriestore.

Ako vnímame priestor? Je to jeden z rozmerov, v ktorom majú kvantá presnú veľkosť. Ale ako ho môžeme pozorovať? Priestor vnímame prostredníctvom rozdielov v hmotnosti medzi jednotlivými kvantami. Navonok môže byť touto rozdielnosťou napríklad pravítko vo vákuu. Priestor vidíme len vtedy, keď v ňom niečo je. Inak je pre nás abstraktný, a to napriek tomu, že sám o sebe existuje.

Podobne je to aj s časom. Tento rozmer vnímame pomocou pohybu. Meriame osciláciou kyvadla, či kryštálu v náramkových hodinkách, alebo, hoci aj presunom zrniek piesku z jednej časti presýpacích hodín do druhej. Keby sme však osciláciu kyvadla (resp. kryštálu), alebo padanie zrniek piesku nahrali na video a pustili odzadu, nespoznali by sme podľa newtonovskej a relativistickej fyziky nijaký rozdiel. Prečo potom vnímame čas, akoby šiel len jedným smerom. Na vine je práve entropia. V Strednom svete sa po páde na zem poháre rozbíjajú na tisíce črepov, ale nijaké črepy sa samočinne nepospájajú a nevytvoria pohár.

No v Hornom a Dolnom svete je entropia konštantná. To znamená, že hoci čas objektívne existuje, jeho subjektívne vnímanie nemôže byť rozvinuté. Všetky deje akoby boli uzavreté v jednom okamihu, z nášho hľadiska sú len kvázipotenciálne a čas sa stáva statickým rozmerom (podobne ako priestor), bez dynamického aspektu vlastného nášmu svetu.

Napriek tomu sa Horný a Dolný svet javia pozorovateľovi zo Stredného sveta, akoby boli v pohybe. Je to tým, že pri šamanskej ceste si prenášame do neobyčajnej reality našu vlastnú entropiu (ktorá v čase narastá). Je to spôsobené prinajmenšom tým, že aj pri šamanskej ceste rozmýšľame a myslenie v našom svete je typický entropický jav (uvoľňuje sa pri ňom neusporiadaná energia napr. vo forme tepla). Svojou entropiou kontaminujeme blízke okolie, čo spôsobuje (z hľadiska nás ako pozorovateľov) jeho presun z potenciálnej úrovne do úrovne „reálnej“. Akoby sme boli lampáš a entropia svetlo, ktoré vydáva. Tam, kde dopadá, sa statický život (nekonečný čas uzavretý v jednom okamihu) mení pred našim zrakom na dynamický pohyb (konečný časový interval determinovaný našim vlastným vnímaním sveta). Samotnú podstatu Horného a Dolného sveta tým ale nedokážeme zmeniť. Je to skôr akoby sme pozerali vybraný úsek z filmu, a potom celý filmový kotúč uložili nazad do skrine. Keď sa vrátime do Stredného sveta, zánikom entropického pozorovateľa zaniká aj entropia prinesená do neobyčajnej reality.

Významným dôsledkom spomínaného fenoménu je možnosť cestovania v čase. Do Horného (resp. Dolného) sveta totiž môžeme vstúpiť v ktorýkoľvek moment jeho existencie, keďže to, čo vnímame ako prítomnosť je na tých miestach funkciou pozorovateľa a nie prostredia. V Hornom a Dolnom svete vládne večná prítomnosť a trojčlenka minulosť-prítomnosť-budúcnosť len vyjadruje naše subjektívne vnímanie tamojšej reality. Dôsledkom toho môžeme pokojne stretnúť našich predkov i potomkov bez porušenia zákonov fyziky. Stojí však za úvahu, aké dôsledky môže mať táto skratka cez Iný svet na zákony kauzality. O tom však azda niekedy nabudúce.

Sankalpa - každý môže čarovať

Čarovanie je produkt zvrchovanej vôle čarodejníka. Ale čo, keď je naša vôľa taká slabá, že ani len nedokážeme prestať fajčiť, či plniť iné novoročné predsavzatia?

V ďalekej Indii našli spôsob, ktorým môže meniť svet aj človek s minimálnou vôľou. Nazýva sa sankalpa.

Samotné slovo v sanskrite znamená zámer, rozhodnutie, ale tiež prianie. Už to napovedá, akým smerom sa budeme pri našom nenáročnom cvičení uberať.

Najprv sa poriadne zamyslite. (Tí, ktorí majú s myslením problém, nech radšej prestanú čítať:-) Čo je vašou túžbou, čo chcete dosiahnuť? Ako ovplyvní váš cieľ váš život a život ostatných bytostí? Je to skutočne to správne želanie? Ak ste si už zvolili svoje prianie, môžeme prejsť k ďalšiemu kroku.

Svoje želanie musíte jasne formulovať. Malo by byť stručné, v jednej vete. Teda nie: "Ahoj, Ježiško. Zase si mi priniesol ponožky. Budúce vianoce chcem dostať bavorák. Nie ten nápoj, ale auto. Vieš, také aké má Dzurinda..." Musí byť tiež jednoznačné. Všetky slová musia byť v pozitívnom tvare. To znamená, že fajčiar povie "chcem prestať fajčiť" namiesto "nechcem fajčiť". Keďže si pri formulovaní sankalpy uvedomujeme realitu (ešte stále fajčíme), povieme "chcem prestať fajčiť" namiesto "nefajčím".

A teraz nás čaká samotné "čarovanie". Sankalpu v duchu niekoľkokrát (odporúčame trikrát) zopakujeme tesne pred upadnutím do spánku. Musí to byť naša posledná aktívna myšlienka. Tú istú sankalpu neopakujeme, ale môžeme ďalšiu noc formulovať a použiť iné želanie zo zoznamu.

To je všetko? Veď to nie sú žiadne čary! Máte pravdu. No kým mág vedome svojou vôľou ovláda prírodné sily, my sa spoľahneme na čarodejníka ukrytého v našej mysli. Kým vedomie spí, kontrolu nad telom (a teda aj našimi skrytými schopnosťami) preberá podvedomie. Posledná aktívna myšlienka pred spánkom v ňom zostane ako príkaz a podvedomie sa ho automaticky pokúsi splniť. Možno využije prostriedky o ktorých ani netušíme. Kto vie? Veď mi pritom oddychujeme.
Na záver si musíte uvedomiť, že sankalpa nie je všeliek. Ale je to jednoduchý nástroj, vhodný prakticky pre každého.

Cvičenie druhé: Prvá cesta do Dolného sveta

V bývalej pittsburgskej reštaurácii sa skupina zvláštnych ľudí pripravuje na niečo ako džezový koncert.

Andrea Manuelová, vyliečená z rakoviny prsníka, vybubnováva svoje meno tromi rýchlymi údermi na okraj a dvoma do stredu bubna. Jean McGinnisová, predavačka v obchode s hardvérom, postihnutá astmou, opakuje dva údery na okraji bubna nasledované poklepaním v strede. Zvukom dáva najavo svoje šťastie, hovorí.

Bubnovanie je malou časťou toho, čo sa deje v Mind-Body Wellness Center v americkej Pennsylvánii.

Ale skupinové bubnovanie je ťažiskom nového výskumu, ktorý poukazuje na to, že udieranie na bubon môže zasiahnuť do chemických procesov v tele a tak pomôcť imunitnému systému zvládnuť chorobu.

Štúdia doktora Barryho Bittmana, neurológa a riaditeľa strediska, bola minulý mesiac publikovaná v časopise Alternative Therapies. Opisuje ako sa u šesťdesiatich dospelých pacientov po skupinovom bubnovaní zvýšil počet imunitných buniek. 

"Zistené výsledky by mali vyzývať k ďalším výskumom," hovorí Bittman. Ale spojenie chemických zmien v tele so zdravotným stavom je príliš špekulatívne. Bittman očakáva, že len pár lekárov poradí svojim pacientom bubnovanie a následné vyšetrenie.

"Údaje sú dráždivé, ale ešte nič neznamenajú," hovorí Dr. Andrew Baum, výskumník v Onkologickom inštitúte pittsburgskej univerzity. "Pri mnohých týchto nekonvenčných prístupoch potrebujeme viac údajov predtým, ako ich klinicky vyskúšame."

Deväť pacientov, vo veku od 51 do 79 rokov, ktorí sa minulý mesiac zhromaždili na skupinové bubnovanie, ukazovali malú časť rehabilitácie, ktorú podstupujú v centre. Pacienti sa zapísali do 4-12 týždenných kurzov zameraných na zdravotné problémy ako astma, cukrovka a srdcové choroby. V programe kurzov je fyzioterapia, cvičenia, lekcie o správnom stravovaní, rovnako ako meditácie.

Práve tam sa začalo s bubnovaním.

"Keď ste konfrontovaný s chorobou, je to akoby sa zrazu stratila všetka hudba," hovorí Dr. Bittman, "ale možno práve hudba a smiech v nás podporia zdravie."

Baum sa zaoberal viacerými výskumami imunitných buniek. Tvrdí, že aj jednoduché cvičenia môžu spôsobiť podobné zmeny v chemických procesoch, aké zaznamenal Bittman. Takže to mohla byť obyčajná fyzická námaha, nie samotné bubnovanie, čo podporila imunitný systém. Ďalším problémom Bittmanovho výskumu je podľa neho fakt, že účastníci boli v dobrom a nie zlom zdravotnom stave.

Napriek tomu Baum zdieľa Bittmanov entuziazmus v pohľade na odpoveď imunitného systému, pretože skúmané bunky sú veľmi účinné pri odstraňovaní cudzích organizmov, akými sú napr. rakovinové bunky.

Christopher Snowbeck

Poznámka: Bližšie informácie o zaujímavom výskume vplyvu bubnovania na zdravotný stav môžete nájsť v angličtine na  http://www.amc-music.com/drumstudy.

"Som Michaela, najlepšia veštkyňa..." Koľko podobných fráz sa denne napočúvame v televízii? Koľko novín uverejňuje paródie na horoskopy? V koľkých filmoch vystupujú staré šarlatánky s falošnou krištáľovou guľou?
A predsa medzi nami žijú aj skutoční veštci. Niektorí z nich dokonca stále používajú "skompromitovanú" priezračnú guľu.

Už v praveku (keď ešte neexistoval teleshoping) sa snažili ľudia nahliadnuť do miest vzdialených v priestore, či dokonca v čase. V tranze projektovali svoje vízie do kúska krištáľu alebo na pokojnú vodnú hladinu. To boli prvé magické zrkadlá. Neskôr pribudli aj ďalšie typy, napr. krištáľová čaša naplnená vodou, opálené drevené kotúče, cínové a medené zrkadlá. V odbornej literatúre nájdete množstvo receptov, stačí si len vybrať.

Načo ale táto pomôcka vlastne slúži? Môžeme sa prostredníctvom nej spojiť s duchmi i žijúcimi mágmi, skúmať minulosť a budúcnosť, alebo ju použiť ako fenomenálny ďalekohľad. Samotné magické zrkadlo, nech by bolo akokoľvek starostlivo pripravené, nám tieto schopnosti nezaručí. No mágovi na určitom stupni vývoja môže danú prácu uľahčiť.

Ak už máte zhotovené magické zrkadlo, ponúkame vám jednoduché cvičenie. Posaďte sa asi 1-2 m od povrchu zrkadla. Uvoľnite sa a myslite na účel cvičenia. Zvoľte si predmet (neskôr živú bytosť), ktorý chcete vidieť. Potom sa pozorne pozerajte do zrkadla. Predstavujte si zvolený predmet. Musíte si ho predstaviť tak, akoby bol skutočný. Vždy sa sústreďte iba na jeden objekt a nedajte sa rušiť inými myšlienkami. V tomto štádiu totiž môžete v zrkadle vidieť aj rôzne ilúzie pochádzajúce z vášho nevedomia. Po niekoľkých minútach svoju predstavu zrušte. Ak je vaša imaginácia ešte nedostatočne vyvinutá, predstavujte si namiesto predmetov farby.

Pri trpezlivom cvičení sa vám postupne začne dariť predstavovať si ľudí, ba i celé krajiny. Imaginačné cvičenia sú nutné, aby ste zladili svoj astrálny zrak so zrakom hmotným. Okrem toho zladíte svoje vnímanie aj so svojim zrkadlom. Vďaka tomu neskôr budete vnímať neskreslené trojrozmerné a farebné vízie.

Na záver ešte niekoľko rád:

1. Zrkadlo môže používať iba jeho majiteľ. Nikto iný sa ho nesmie dotknúť. Skladujte ho na bezpečnom mieste, najlepšie izolované od okolia čiernym prírodným hodvábom.

2. Pri používaní obráťte zrkadlo tak, aby bola jeho zadná strana umiestnená proti svetlu. V zrkadle by sa nemal odrážať nijaký vonkajší zdroj svetla.

3. Polohu zrkadla zvoľte tak, aby sa v ňom neodrážalo okolie. Mali by ste vidieť iba rovnú homogénnu plochu.

4. Do zrkadla nesmiete hľadieť pasívne (aj k tomu slúžia spomínané cvičenia vašej imaginácie). Pozerajte sa spôsobom, ako keby ste sa v šere snažili rozoznať predmety.

5. Prvé vízie zvyčajne pozostávajú z mrakov, tieňov, alebo pohyblivých svetelných bodov.

6. Na ľavej strane sa spravidla zjavujú skutočné obrazy, na pravej symbolické vízie.

7. Ak chcete vidieť konkrétnu víziu (napr. budúcnosť, astrálnu bytosť, alebo vzdialený objekt), sústreďte sa na svoj cieľ a nedajte sa rozptyľovať ničím iným.

Cvičenie tretie: Získanie silového (totemového) zvieraťa

Nasledujúci opis je prevzatý (text je krátený a doplnený poznámkami redakcie) z knihy Matthews, J.: Keltský šaman, Nakladatelství Alternativa, Praha 1995.

Požiadajte niekoho, aby vám bubnoval, alebo si prehrajte na magnetofóne záznam šamanského bubnovania z kazety. Pri bubnovaní si predstavte, že zostupujete z veľkého stromu rastúceho nielen zo zeme hore, ale aj dolu, do zeme. Bude sa vám zdať, že strom siaha hlbšie a hlbšie, stále, večne, navždy. (Môžete použiť aj iný spôsob zostupu do Dolného sveta, napr. tunel, či jaskyňu, viď cvičenie druhé - Prvá cesta do Dolného sveta, pozn. red.) Ale napokon predsa len dosiahne dno, uvidíte čistinu v lese a pre úpätí stromu zbadáte sediacu postavu s parohmi. Hovorí sa jej divoký pastier a je strážcom zvierat (ale aj Pán Osi sveta, Pán stromu, Pán zvierat, pozn. red.). Keď vás uvidí, udrie palicou do kmeňa stromu, z lesa vybehne zviera a pristúpi k vám. To bude vaše stvorenie (silové zviera, pozn. red.). Môže to byť čokoľvek od myši po zlatého orla, či domácu mačku. (Vyhýbajte sa hmyzu, plazom s klami a rybám, ktorým vidno zuby. Takémuto zvieraťu sa poďakujte, povedzte, že nie ste pripravení ho prijať a vráťte sa do obyčajnej reality. Pozn. red.) V každom prípade sa s ním priateľsky pozdravte a privítajte ho vo svojom vnútri. Splynie s vašim telom. Keď to urobí, môžete začať stúpať naspäť po strome. (Ak vám nevyhovuje alegória Stromu sveta, môžete vstupovať do Dolného sveta iným spôsobom, napr. otvorom v zemi, a silové zviera si tam môžete hľadať aj sami, bez pomoci Pána zvierat. Pýtajte sa tamojších tvorov, či nie sú vašim silovým zvieraťom. To pravé zviera sa vám ukáže zo štyroch strán, prehovorí ľudským hlasom, alebo vám inak dá najavo svoju identitu. Pozn. red.)

Každému bude spiatočná cesta trvať rozdielne dlho. Celý postup zaberie 10-40 minút. Podľa toho by ste si mali načasovať nahrávku bubnovania, alebo sa dohodnúť s tým, kto vám bude bubnovať, že mu dáte znamenie, keď budete pripravení na návrat k normálnemu vedomiu. V tej chvíli by mal váš pomocník zrýchliť tempo, aby vás ľahšie priviedol na povrch. Potom vstaňte a tancujte ako vaše zviera (pozri aj cvičenie prvé - Privolávanie zvierat, pozn. red.), na vhodných miestach hovorte jeho hlasom tak silno a tak dlho ako si budete želať. Môžete aj mlčať - to záleží na vás. Dôležité je len to, aby ste dovolili svojmu totemovému zvieraťu vyjadriť sa tak silno, ako bude chcieť (zlepšíte tým váš vzťah a teda aj váš zdravotný stav, pozn. red.).

Opakujte toto cvičenie tak často, ako to podľa vás bude treba k vytvoreniu skutočne silného vnútorného vzťahu s vašim totemovým zvieraťom. To znamená, že budete podľa svojich ľudských možností čo najvernejšie napodobňovať pohyby príslušného tvora. Pripútate ho tým k sebe čo najbližšie. V priebehu dňa sa v náhodných okamihoch snažte "pozerať" očami svojho zvieraťa a "cítiť" pomocou jeho zmyslov. Posilníte tak tie vaše. Je tiež dobré spievať o silovom zvierati piesne. Môžu byť inšpirované zvieraťom samotným, alebo si ich vymyslite

Od svojho vnútorného spoločníka sa toho veľa naučíte. Odpovede na otázky prídu častejšie vo forme zložitých hádaniek než ako priame odpovede. Môžete sa na svoje zviera obrátiť pri samoliečení (alebo ho poslať na pomoc inému človeku, pozn. red.) a je pre vás sprievodcom v nepokojných vodách zážitkov. Časom môžete mať aj viac zvierat než jedno, niekedy niekoľko naraz, alebo trebárs len jedno, ktoré s vami zostane dlhšiu dobu.

(Môžete získať aj nejaký predmet, ktorý vám bude pripomínať vaše silové zviera, napr. pero, kúsok srsti, či kostičku. Takýto silový predmet zvyčajne získate ako dar, alebo ho nájdete v prírode. Dobre si ho uchovajte. Silové predmety skladujte v šamanskom mešci, urobte si z nich oltárik, alebo ich noste ako súčasť oblečenia. Pozn. red.)

Tento článok je vulgárnym zhrnutím práce veľkého rumnsko-francúzskeho historika náboženstva, Mirceu Eliadeho. Všetkým čitateľom, ktorých problematika dejín šamanizmu zaujíma, odporúčame Eliadeho fenomenálne dielo Šamanizmus a najstaršie techniky extázy.

Samotné slovo "šaman" sme (spolu s ostatnými svetovými jazykmi) prevzali prostredníctvom ruštiny z jazyka sibírskych Evenkov. No etymológia slova zostáva nejasná. Kedysi populárna hypotéza ho dávala do súvisu s pálijským (India) samana. Argumentom je prítomnosť indických vplyvov na Sibíri a existencia príbuzných slov v jazykoch na juhu strednej Ázie (tocharština a sogdijština). Ďalší vedci hľadali pôvod slova v turkicko-mongolských jazykoch, kde šamanov volajú kam (quam).

Hoci táto lingvistická diskusia vyznieva zatiaľ skôr v prospech indických vplyvov, netreba rozšírenie slova spájať s expanziou šamanizmu. Hoci napr. Širokogorov spája šamanizmus v severnej Ázii s prenikaním budhizmu. Okrem jazykovednej analýzy argumentuje aj zreteľnými modernými prvkami evenckého šamanizmu (napr. lámaistické mená duchov, rituálne predmety spoločné pre lámaistický budhizmus aj pre šamanizmus) a ústnou tradíciou Evenkov, ktorí tvrdia, že šamanizmus prijali od Mandžuov. Pritom u Mandžuov sa šamanizmus údajne objavil až v 11. storočí. Širokogovu tézu ďalej rozvíja a upresňuje Eliade, ktorý pripúšťa, že budhizmus obohatil a pozmenil evencký šamanizmus, ale "tento šamanizmus sám však nevznikol pod vplyvom budhizmu".

Indický vplyv na etniká severnej Ázie nebol ani prvý, ani jediný. V kozmológii strednej Ázie a Sibíre možno badať indo-iránske, ale aj mezopotámske vplyvy. Číslice používane rôznymi sibírskymi etnikami sú prebraté z Číny, aj z Ríma. Styky s Indiou, Blízkym východom, Čínou a Európou sú archeologicky dokázané už v pravekých sibírskych kultúrach. Napriek tomu Eliade nepovažuje severoázijský šamanizmus za výsledok prelínanie týchto vzdialených kultúr.

Korene šamanizmu vedú do praveku, sú spojené s počiatkami prvých sibírskych loveckých kultúr. O starobylosti týchto spirituálnych techník svedčí aj to, že nie sú výsadou jedného kontinentu, ale nájdeme ich rovnako v Eurázii, ako aj v Amerike (takže museli vzniknúť ešte pred oddelením domorodých Američanov od zvyšku ľudstva) a v Austrálii.

Aj archeológia potvrdzuje paleolitický pôvod šamanizmu. Podľa Kirchnera predstavuje slávny reliéf z jaskyne Lascaux šamanov tranz. A tzv. "Kommandostäbe", tajomné predmety nájdené v pravekých sídliskách, boli podľa neho paličky k bubnu. Ak by sme aj túto hypotézu zavrhli, nemôžeme spochybniť nález kostených paličiek starých približne 2 500 rokov z ostrova Oleny v Barentsovom mori. Prevrat v chronológii šamanizmu znamená dielo K. J. Narra, ktorý dokazuje, že lebky a kosti zvierat nájdených v európskych paleolitických sídliskách (30 000 - 50 000 rokov pred n. l.) sú pozostatkami rituálnych obiet. Je pravdepodobné, že v tom istom čase vznikli predstavy o zmŕtvychvstaní zvierat z ich kostí (tento symbolický mýtus sa v rozličných obmenách objavuje v šamanizme), možno aj kult medveďa, ktorý je dodnes príznačný pre tradičné šamanské kultúry v Ázii a severnej Amerike. Okolo roku 25 000 pred n. l. sa už objavujú aj dôkazy samotného šamanizmu (presnejšie povedané, jeho najstarších foriem), akými sú napr. jaskynné maľby vtáčích sprievodcov pri šamanskom putovaní.

Z hľadiska dejín náboženstva sa severoázijský šamanizmus spája s najstarším známym náboženským hnutím, s kultom Najvyššej bytosti, nebeského boha uránovského typu (teda ešte pred vznikom slnečných relígií a dávno pred vznikom budhizmu). Práve do Horného sveta smerovali podľa Eliadeho prvé kroky šamanov.

Nech už koreň slova "šaman" pochádza odkiaľkoľvek, archeológovia aj historici sa zhodujú, že šamanizmus predstavuje prvotnú duchovnú skúsenosť ľudstva. Dnes v ňom nájdeme prvky rôznych mladších náboženstiev (budhizmus v Ázii, kresťanstvo a zaroastrizmus v Európe), čo nie je ničím viac, než dôkazom jeho flexibility a schopnosti ďalšieho vývoja.

Naučte sa vidieť auru

Každý človek (ale aj zviera, rastlina a "neživý" predmet) je obklopený rozličnými energetickými poľami. Vydáva elektromagnetické žiarenie, teplo, drobnú gravitáciu. Určite sú medzi vyžarovanými energiami aj také, ktoré ešte veda nepreskúmala (napr. astrálna energia). Energo-informačné pole organizmu sa v psychotronike skrátene nazýva biopole. Citliví ľudia ho dokážu vnímať rukou, alebo pomocou virgule. No biopole sa dá aj vidieť! Ba dokonca, s použitím špeciálnej, no teraz už celkom dostupnej technológie, aj fotografovať. Áno, hovoríme o známom fenoméne aury. Aura je energetický obal človeka (ale aj zvieraťa, rastliny, predmetu), tak trochu kvapkovitého tvaru. Celkom pekne ju vystihli umelci v kresťanskej, moslimskej a budhistickej ikonografii pri maľbách svätých postáv. Farby aury odrážajú zdravotný stav a duševné rozpoloženie človeka.

Podľa rozšíreného názoru je videnie aury darom z nebies, vyhradenom len pre vyvolených. Hoci určitý talent a dosiahnutý duchovný pokrok je nevyhnutný, videniu aury sa dá ľahko naučiť. Chce to len trochu tréningu.

Potrebujete biely povrch (niektorí dávajú prednosť čiernemu), napr. stenu, a dobrovoľníka. Dobrovoľník sa postaví pred povrch a vy sa od neho vzdialite na 2-5 metrov.

Dôležité je, ako sa na neho budete pozerať. Dívajte sa priamo naňho, ale tak, aby ohnisko vášho pohľadu bolo niekde za ním. (Je to podobné ako pri známych stereoskopoch (Magic Eye)). To sú obrázky zložené zo zdanlivo nezmyselných vzorov. Pri určitom druhu pohľadu sa ale vzory spoja a vytvoria jednoduchý, niekedy trojrozmerný, predtým "neviditeľný" obraz.) Môžete pritom získať dojem, že postavu kamaráta zrazu vidíte dvojrozmerne.

Pozerajte sa týmto pohľadom na obrysy postavy. Zamerať sa môžete napr. na priestor tesne nad plecami, tam je aura ľahko viditeľná. Po niekoľkých sekundách až minútach sa odrazu zjavia farby. Niekedy neuvidíte farby, ale zaregistrujete masu energie (v podobe jemného svetla alebo chvenia, podobne ako pri horúcom vzduchu) vystupujúcu z tela dobrovoľníka. Je zaujímavé, že kým niektorí ľudia vnímajú skôr aurické farby, iní vidia dopodrobna štruktúru aury. Jednoducho, buď vidíte lepšie textúru alebo štruktúru.

Ale vráťme sa k nášmu cvičeniu. Ak by sa vám nedarilo, môžete vyskúšať ešte jeden trik. Ďalej sa sústreďte na priestor, kde by sa mala zjaviť aura a pomaly pritom hýbte hlavou. Takto ju uvidíte rýchlejšie.

Auroskopia má jednu výhodu. Pokiaľ ste už raz auru videli, môžete ju vidieť skoro vždy (ak sú, samozrejme, na to vhodné optické podmienky a vy sa dívate takým istým pohľadom ako pri prvom cvičení) keď chcete. Vaša schopnosť sa tréningom bude postupne prehlbovať. Z vlastnej skúsenosti vám ponúkam niekoľko cvičení. Pri troche voľného času (napr. čakanie v rade) môžete pozorovať pole okolo vlastných rúk. Približujte pomaly dlane k sebe, potom ich vzďaľujte, a všímajte si zmeny prúdenia energie. Aury ľudí môžete ľahko sledovať napr. v nočných autobusoch. Mimoriadne zaujímavým je pozorovanie sakrálnych predmetov a energie prúdiacej na kultových miestach. Zažijete tak nejedno prekvapenie. Môžete tiež porovnávať stromy napr. na vašej ulici a v panenskom lese. Uvidíte obrovský rozdiel v ich aurách. Ak sa zameriate na stromy, veľmi ľahko uvidíte stromové víly (duch stromu). Niekedy sa vám ukážu v celej kráse, inokedy ich budete vnímať len ako väčší pohyblivý útvar v aure stromu. Víly sú veľmi plaché stvorenia...

Mágia v sieti (recenzia na Twilit Grotto: Esoteric Archives)

Vodami času už preplávalo nespočetné množstvo mágov. Často nimi boli geniálni myslitelia, polyhistori, ktorí závery svojho bádania zverili na sklonku života papieru alebo pergamenu. Obyvateľ strednej Európy sa len veľmi ťažko dostane k týmto zaprášeným, a často nezrozumiteľným latinským knihám, pretože väčšina z nich je uložená v Londýne, Paríži a Vatikáne. Nanešťastie nie sú pre nás dosiahnuteľné ani anglické a francúzske preklady z 19. storočia.

No vďaka jedinečnému projektu na  www.esotericarchives.com svitá na lepšie časy. Časť spomínaných diel sa totiž nestratila v hlbinách zabudnutia, ale uviazla v sieti internetu.

Čo nájdeme na tejto stránke? Rozsiahly archív stredovekých grimoárov (čarodejných kníh), ako aj diel o mágii od osobností, akými boli C. Agrippa, J. Trithemius, dr. Dee, či G. Bruno. Veľká časť textov je v angličtine, ale stretnete sa aj s latinčinou, francúzštinou a hebrejčinou. Kľúčové diela západnej ezoteriky sú uvádzané stručným popisom ich histórie. Z modernejšej doby nájdete zasvätené články o mágii kráľa Šalamúna i geniálnej mystifikácii spisovateľa Lovecrafta, známej pod menom Necromonicon.

Ak váš záujem o mágiu je aspoň trochu seriózny, odporúčame vám pri surfovaní zakotviť práve na www.esotericarchives.com

Nasledujúci opis je prevzatý (text je krátený) z knihy Harner, M.: The Way of the Shaman, HaprerCollins, San Francisco 1990.

Teraz ste pripravení na prvé experimentálne šamanské cvičenie. Bude to jednoduchá výskumná cesta tunelom do ríše pod zemou. Jedinou vašou úlohou bude tunelom prejsť, pokúsiť sa pozrieť, čo za ním je a potom sa vrátiť. Prv než začnete, presvedčte sa, že tieto inštrukcie plne chápete.

K splneniu tohto doporučenia budete potrebovať bubon (alebo nahrávku šamanského bubnovania) a niekoho, kto vám bude pomáhať a hrať na bubon. Kým sa odhodláte k tomuto alebo inému šamanskému cvičeniu, mali by ste sa cítiť spokojne a uvoľnene. 24 hodín sa vyhýbajte psychotropným látkam a alkoholu. Váš rozum musí byť oslobodený od znepokojujúcich obrazov. 4 hodiny pred cvičením jedzte len ľahkú stravu alebo nejedzte vôbec. Vyberte si tmavú a tichú miestnosť. Vyzujte sa, uvoľnite si odev a pohodlne si ľahnite na podlahu bez vankúša. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite. Uvoľnite si ruky aj nohy. Niekoľko minút počkajte a premýšľajte o poslaní, ktoré vás čaká. Potom zavrite oči. Položte si na ne ruky (alebo šatku) aby k nim nepreniklo svetlo.

Teraz si predstavte dieru v zemi, ktorú si pamätáte z nejakého obdobia svojho života. Napríklad z detstva. No možno ste ju videli minulý týždeň, alebo dokonca dnes. Môže to byť akýkoľvek otvor do zeme. Zvieracia nora, jaskyňa, dutý strom, prameň, alebo aj bahno. Môže to byť aj otvor vytvorený človekom. Vhodným otvorom je ten, ktorý sa vám zdá pohodlný a môžete si ho ľahko predstaviť. Venujte pár minút tomu, aby ste si ho prehliadli. Nevchádzajte. Pozorujte a zapamätajte si detaily.

Dajte svojmu spoločníkovi znamenie aby začal bubnovať. Silno, v monotónnom, nepretržitom a rýchlom tempe. Kontrasty v intenzite úderov alebo prestávkach nie sú nutné. Zvyčajné tempo pre túto cestu býva 205-220 úderov za minútu. Na cestu si nechajte 10 minút. Povedzte svojmu asistentovi, aby po desiatich minútach prestal bubnovať a tak dal najavo, že je čas na návrat. Potom musí váš spoločník veľmi rýchlo bubnovať (asi pol minúty). Sprevádza vás tak pri návrate. Na záver musia ešte zaznieť 4 silné údery, aby bolo jasné, že cesta skončila.

Keď pomocník začne bubnovať, predstavte si známy otvor do zeme. Vojdite a vydajte sa na cestu. Spustite sa do otvoru a vstúpte do tunelu. Spravidla sa do podzemia vchádza pod malým uhlom. Niekedy sa však stane, že tunel prudko klesá. Spočiatku môže byť tmavý a vlhký. Niekedy má rebrá a časté sú zákruty. Niekedy ním prechádzate tak rýchlo, že ho ani nevnímate. Pri postupe môžete naraziť na stenu alebo inú prekážku. Ak sa to stane, obíďte ju, alebo prejdite puklinou v nej. Ak nebudete úspešní, vráťte sa, aby ste sa znovu pokúsili prejsť.

V žiadnom prípade sa cestou nenamáhajte. Ak prechádzate bez ťažkostí, nemusíte vynakladať nijaké úsilie. Úspech cesty závisí na vašom prístupe. Ten spočíva medzi veľkým a malým chcením.

Na konci tunelu sa ocitnete na voľnom priestranstve. Pozorne si prezrite krajinu. Budete ňou cestovať. Zapamätajte si jej charakter. Skúmajte ju dovtedy, kým vás nezastihne návratový signál. Potom sa tunelom vráťte po ceste, ktorou ste zišli dolu. So sebou si nič neberte. Boli ste len na pozorovaní.

Po návrate sa posaďte a otvorte oči. Neznepokojujte sa, ak ste prvýkrát nedosiahli úspech. Skúste to znovu. Pri pomalom alebo rýchlom bubnovaní. Rôzni ľudia potrebujú v rôznych situáciách rozličné tempo.

Keď skončíte, opíšte svojmu spoločníkovi všetko, čo ste videli. Nevynechajte nijaké podrobnosti. Môžete si všetko zapísať alebo nahrať na kazetu. Akt zapamätania si týchto experimentálnych podrobností je začiatkom poznania šamanského stavu vedomia, ktoré si osvojujete.
Cvičenie štvrté: Cesta k vráteniu silového zvieraťa
Nasledujúci opis je prevzatý (text je krátený a doplnený poznámkami) z knihy Harner, M.: The Way of the Shaman, HaprerCollins, San Francisco 1990. 
Cieľom tejto cesty je priviesť späť ochrancu (silové zviera, pozn. red.), ktorého váš pacient stratil. Keďže v priebehu života môže vedome alebo nevedome získať pomoc od viacerých ochrancov, nie je možné dopredu uhádnuť, či pôjde o zviera, ktoré váš pacient predtým vytancoval (viď cvičenie prvé, pozn. red.), alebo je ho nutné vrátiť iným spôsobom.
Silové zvieratá zvyčajne prichádzajú nečakane. Odchádzajú po niekoľkých rokoch. V súlade s tým je pravidelné opakovanie tohto cvičenia dôležitým spôsobom, ako zväčšiť silu človeka a presvedčiť sa, či ju ovláda. Ak niekto následkom depresie alebo choroby silu stratí, musí byť táto práca ihneď využitá ako doplnok všetkých zvyčajných prostriedkov medicíny a liečenia, ktoré mohli byť uplatnené.
Postup je nasledujúci:
1. Dohodnite sa s vašim partnerom (pacientom, pozn. red.) a treťou osobou (bubeníkom - v prípade použitia CD alebo kazety s nahraným bubnovaním nie je tretia osoba potrebná, pozn. red.), že jeden večer strávite spoločne. Počas dňa sa vyhýbajte alkoholu a narkotikám, ktoré môžu pôsobiť na myseľ. Zjedzte iba ľahké jedlo a nevečerajte.
2. Použite tmavú miestnosť, do ktorej nepreniká hluk. Odstráňte z nej nábytok. Na podlahe v kúte zapáĺte sviečku, ktorá nebude príliš silno svietiť.
3. Človek pôsobiaci ako šaman (v tomto prípade vy) musí prejsť všetkými stupňami štartovacieho tanca a vytancovávania silového zvieraťa (viď cvičenie prvé, pozn. red.). Ak máte bubeníka, môže bubnovať v rytme vašej hrkálky, ale iba vtedy keď tancujete.
4. Zahrkajte svojou hrkálkou 4x v šiestich smeroch - východ, západ, sever, juh, hore, dole, aby ste upútali pozornosť duchov, nech sú kdekoľvek. Potom 4x zapískajte, aby ste ich pozvali. Následne 4x veľmi pomaly obíďte pacienta, hrkajte hrkálkou pomaly, ale silno, v rovnakom rytme. Potom sa vráťte a postavte sa vedľa pacienta.
5. V sprievode hrkálky si začnite pískať svoju silovú pieseň, s ktorej pomocou pozývate duchov, aby vám pomohli. Pískajte iba niekoľko minút, kým nespozorujete, že sa vaše vedomie mierne zmenilo.
6. Teraz začnite spievať slová piesne a hrkajte hrkálkou v predchádzajúcom rytme.
7. Pieseň opakujte dovtedy, kým nespozorujete, že sa vaše vedomie mení. Praxou a skúsenosťou ľahko zistíte, kedy dosahujete tento ľahký tranz. Jedným z najzreteľnejších príznakov je zrýchlenie tempa spevu a hrkania, tras rúk, niekedy neudržateľné. Ak nastane čas, pocítite neprekonateľnú túžbu padnúť alebo ľahnúť si na podlahe spolu s pacientom. Odďaľujte to čo najviac. Až do chvíle, keď sa už nebudete môcť brániť prudkému pádu na podlahu.
8. Tam svoje telo pritiahnite k pacientovi, chrbtom k chrbtu, ramenom k ramenu, nohou k nohe. Ihneď začnite v tme hrkať hrkálkou sem a tam, presne nad vašou hruďou. Bubeník má v tom istom rytme začať bubnovať.
9. Hrkajte rýchlosťou 180 úderov za minútu. Ležte na podlahe a rukou si zakryte oči, aby ste zabránili prístupu svetla. Hrkajte tak dlho, kým neuvidíte vchod do Dolného sveta. Pacient pritom nemusí nič podobné vidieť ani prežívať. Prekážalo by vám to. Keď vojdete (do vchodu do Dolného sveta, pozn. red.) prestaňte hrkať. No bubeník musí pokračovať v tom istom rytme. Počas vašej cesty vás musí týmto rytmom podporovať až do chvíle, keď mu hrkálkou 4x dáte signál. Bubnovanie je dôležitou zložkou udržovania pohybu kanoe. V určitom zmysle je bubon kanoe, ako tvrdia sibírski Čukčovia. Zatiaľ bubeník pokračuje v bubnovaní.
10. Pozorujte vchod alebo otvor do zeme a potom do neho vojdite. Prechádzate tunelom alebo jaskyňou dolu. Priechod si môžete predstavovať ako dlhú rebrovitú rúru alebo sériu jaskýň. Môže to byť tiež vodný prúd. Spúšťajte sa ním, nech už vedieť kamkoľvek. Prípadné prekážky obíďte.
11. Každému zlovestnému nenásytnému zvieraťu, ktoré nepatrí medzi cicavce, sa na ceste vyhýbajte. Hlavne sa vyhýbajte a obchádzajte pavúky, hmyz, plazy s klami a ryby, ktorým sú vidieť zuby. Ak ich nemôžete obísť, vráťte sa hore, vyjdite z tunela a pokúste sa o to znovu. Toto pravidlo je dôležité pre celú vašu cestu. (Na druhej strane je len málo pravdepodobné, že nejaké obludné zviera stretnete; väčšina ciest býva bez prekážok, pozn. red.)
12. Keď sa z tunelu vynoríte, ocitnete sa v Dolnom svete. Uprostred krajiny hľadajte ochranného ducha pre partnera. Hľadajte ho so zavretými očami (v obyčajnej realite, pozn. red.), kým vás zvuk bubna podporuje v putovaní.
13. Tajomstvo ako spoznať silové zviera, je prosté. Štyrikrát sa vám ukáže v rozličných uhloch. Bude to cicavec alebo vták (v danom prípade nie je dôležité ak aj vyzerá hrôzostrašne) zmija alebo nejaký iný plaz. Poprípade ryba (ak v posledných troch prípadoch neukáže zuby alebo kly). Môže to byť tiež nejaké "mýtické zviera", môže mať aj ľudskú podobu. Nikdy to nie je HMYZ! Neunavujte sa hľadaním zvieraťa. Ak si želá, aby ste ho našli a vzali pre vášho partnera, umožní vám to samé. Neznepokojujte sa nad tým, či sa vám predstaví alebo nie, či sa ukáže v živej podobe alebo v podobe sochy z dreva, kameňa, či iného materiálu. Všetky formy sú skutočné. Jednoducho, nenamáhajte sa priveľmi. Vaše hľadanie by malo prebehnúť relatívne bez námahy.
14. Potom ako 4x uvidíte zviera, okamžite ho jednou rukou pritisnite k hrudi. Zviera prejaví ochotu. Inak by sa vám ani neukázalo.
Pridržujte zviera a 4x zahrkajte hrkálkou. To je signál pre bubeníka, aby ihneď prestal bubnovať. Následne hrkajte rýchlejšie (210 úderov za minútu). Udávate tým rytmus pre bubeníka. Tunelom sa rýchlo vráťte do miestnosti. Zvyčajne to trvá približne 30 sekúnd. Spiatočná cesta musí byť rýchla, aby ste sa vyhli neúmyselnej strate zvieraťa-ochrancu.
15. Hrkálku odložte. Pritískajúc zviera k hrudi si kľaknite tvárou k partnerovi. Bubeník musí prestať, keď vidí, že si kľakáte. Svoje ruky, spojené do tvaru misky a držiace ochranného ducha, položte na hruď pacienta a fúkajte skrz ne zo všetkých síl, aby ste ochranného ducha poslali do jeho hrude. Potom ho ľavou rukou zodvihnite do sedu a položte svoje ruky spojené do tvaru misky na temeno jeho hlavy. Zdvihnite hrkálku. Hrkajte ňou a svižne prejdite 4x po kruhu okolo pacientovho tela. Dosiahnete tak jednotu tejto sily a tela.
16. Povedzte pokojne partnerovi, aké zviera ste priviedli. Ak nepoznáte jeho meno, opíšte vonkajší vzhľad bytosti, vrátane podrobností cesty.
17. Pomôžte partnerovi zviera vytancovať, aby ste ho privítali a vyjadrili spokojnosť z pohybov, ktoré robí v hmotnej forme. Ak hrkáte pritom hrkálkou, zrýchľujte tempo v súlade s pohybmi pacienta. Bubeník nasleduje šamana. Po niekoľkých minútach hrkálkou ostro 4x zahrkajte. Ukončíte tak bubnovanie aj tanec. Potom tanečníkovi pomôžte sadnúť si na podlahu. Pripomeňte mu, aby so svojim zvieraťom pravidelne tancoval, nech s ním zostane.
18. Teraz si s partnerom môžete vymeniť miesta (ak je partnerom šaman a cesta je viac-menej cvičná; nie ak je táto cesta súčasťou liečby pacienta, pozn. red.). Rovnakú cestu môžete podniknúť k vlastnému prospechu. Ak sa vráti vaše vlastné zviera, tiež s ním tancujte.

V osídlach Chaosu
Veda a filozofia nikdy nezaznamenali taký prudký a pritom nejednoznačný rozvoj ako v 20. storočí. Na začiatku storočia sa zdalo, že všetko je už objavené a vedci budúcnosti budú len zdokonaľovať dielo svojich predkov. No kým stačili horúce hlavy pozatvárať patentové úrady, prišla revolúcia. Kvantová mechanika ukázala, že akékoľvek pozorovanie je ovplyvnené samotným pozorovateľom a namiesto pevných zákonov svet ovláda neurčitá pravdepodobnosť. Psychoanalýza objavila pod tenkou vrstvou vedomia nekonečné priestory tajomného nevedomia. Pokrok v termodynamike, biológii a sociálnych vedách nás zas doviedol k poznaniu, že všetko so všetkým súvisí.
Ani mágia neostala bokom od postmodernej revolúcie. Zareagovala svojsky, vytvorením systému Chaos Magic Theory (skrátene CMT). O čo vlastne ide?
K ľudskému životu akosi patrí aj viera. Veríme, že po piatku príde sobota, na konci sveta sa vráti Ježiš Kristus a slovenské (resp. české, poľské, čínske, atď.) ženy sú najkrajšie na svete. Ak súbor predpokladov, ktorým veríme, vytvára určitý systém, vedci mu dajú múdre pomenovanie paradigma. Paradigmou môže byť newtonovská mechanika, katolicizmus i historický materializmus. Paradigmou vysvetľujeme svet, paradigma určuje aj to akým spôsobom ho budeme vnímať (skúmať).
CMT je založená na relativite akejkoľvek viery. Mág chaosu neverí v nijakú absolútnu pravdu. Slovami Hassana i Sabbaha v Principia Discordia, "NIČ NIE JE PRAVDA, VŠETKO JE DOVOLENÉ". Tento výrok má na prvý pohľad závažné dôsledky, vedúce až k morálnemu nihilizmu. Ak nič nie je pravda, nič nemá ani zmysel. Ak je všetko dovolené, človek môže beztrestne páchať zlo a svetu hrozí pád do "vojny všetkých proti všetkým". Lenže CMT je magický systém a mágia, ako ste si už určite všimli, je v prvom rade praktická náuka. Preto mág chaosu musí v niečo veriť, aby jeho čary fungovali. Na rozdiel od stredovekého mága si však neuzurpuje právo na poznanie absolútnej pravdy. Ak sa pri svojich rituáloch modlí k Odinovi, neznamená to, že verí v reálnu existenciu tohto boha. Mág chaosu si tvorí vlastnú paradigmu tak, aby vďaka nej mohol čo najúčinnejšie magicky pôsobiť. Je jedno, či je pohan, budhista, alebo ateista. Viera sa pre neho nestáva cieľom, ale po celý čas zostáva prostriedkom. Ak niečo nefunguje, opustí to a nájde niečo, čo funguje. Môže si vyberať z dostupných paradigiem, veriť súčasne v elektrón, Alláha aj Santa Clausa a všetky tri predstavy využiť pri čarovaní. CMT je veľmi racionálny prístup. Túto racionalitu vidno aj v etike mága chaosu. Čarodejník hlásiaci sa k CMT môže kradnúť, znásilňovať a zabíjať, ale vie, že jediné, čo ho udržuje neokradnutého, neznásilneného a nezabitého je to, že sa ostatní zdržali takéhoto správania. A je aj v jeho záujme, aby to tak zostalo.
Ale vráťme sa k mágii. Výrok "nič nie je pravda" vedie k zaujímavému záveru, spoločnému pre CMT, budhizmus, taoizmus a rôzne mystické školy. Tým záverom je existencia Prázdnoty (ako absolútneho princípu a cieľu života) a spriaznenosť ľudskej duše s vesmírom. Mágovia chaosu neuznávajú absolútnu objektivitu sveta, a je jedno, či ide o svet hmotný alebo astrálny. Bohovia, Bohyne, démoni - to všetko sú stavy nášho vlastného "ja", časti našej vlastnej mysle, predstavy pochádzajúce z hlbín nevedomia. Ak sa k nim modlíme, evokujeme ich pomocou čarovnej paličky, alebo ich vyvolávame v magickom zrkadle, oslovujeme tým len vlastné nevedomé sily, ktoré potom vytvoria želaný magický účinok. Samozrejme, v niečo musí mág veriť. Inak by nemal symbolický kľúč k nevedomiu. Ale uvedomuje si pritom, že vyvolávaný archaniel je rovnako (ne)reálny ako Hermes, či Harry Potter.
Ak chceme mágiou využiť energie driemajúce v nevedomí, musíme sa s nimi najprv dostať do styku. Deje sa tak na hraničným bodoch vedomia (ale bez straty sebaovládania!), súborne nazývaných gnosis. Stav gnózy dosiahneme buď priblížením sa k emočným (resp. fyzickým) limitom (napr. extatické tance, bubnovanie, nesmierny hnev, sex, a pod.), alebo, naopak, totálnym inhibovaním vedomia (napr. meditácia). Tento zmenený stav vedomia sa často opisuje ako stav vnútornej Prázdnoty. Príkladom gnózy je aj šamanský stav vedomia. Práve v extrémnom psychickom rozpoložení sa uvoľňuje nevedome obrovská energia. Spomeňte si na prípady spontánnej telekinézy pri prudkom hneve, čítanie myšlienok zamilovaného partnera, alebo zázraky konané svätcami počas meditácie! Mág chaosu gnózu vyhľadáva plánovane a vedome, práve preto, aby spôsobil magický účinok.
Najlepšie si postup mágie chaosu ukážeme na príklade. Mnoho čarodejníkov používa systém vytvorený Austinom Osmanom Spareom. Systém spočíva vo vytvorení kaligramu zvaného sigil. Čo je to sigil? Diannan tvrdí, že "sigilie jsou archetypální symbolické glyfy, které vyjadřují skrytá přání". Z definície sme asi veľmi nezmúdreli. Tak sa pozrime priamo na tvorbu sigilií. Podľa klasika CMT, Petra Carolla, má práca so sigiliami tri časti:
Konštrukcia sigilie
Zabudnutie na sigiliu
Nabíjanie sigilie
Najprv napíšeme želanie, najlepšie prostredníctvom vlastnej "magickej" abecedy. Všetky prebytočné hlásky (ktoré sa opakujú) vymažeme. Z nápisu vytvoríme obrázok, glyf. Tvorba sigilie nesmie byť umelá, násilná, ale má vychádzať z nášho nevedomia. Dostaneme sa do stavu gnózy (malo by ísť o skutočne hlboký tranz) a vytvorenú sigiliu nabijeme potrebnou energiou. Na sigil musíme potom zabudnúť, pretože len tak môže naše nevedomie (nerušené vedomými očakávaniami) pracovať na uskutočnení želania.
Chaos Magic Theory je metaparadigmatický (uznáva existenciu mnohých paradigiem, bez toho, aby jednu vyzdvihoval nad iné) magický systém zameraný na dosahovanie VÝSLEDKOV. Výsledok je mierou úspešnosti mágie. Výsledku (a teda nie náboženstvu) sa podriaďuje snaha čarodejníka. Ale nesmieme zabudnúť, že výsledky vyžadujú dostatok energie, talentu a času na tréning. A to má CMT spoločné s ostatnými magickými systémami.

"Biblia" šamanizmu
(recenzia na Eliadeho Šamanismus a nejstarší techniky extáze)
Šamanizmus nie je náboženstvo, a preto nemôže mať ani sväté knihy. A predsa existuje dielo, na ktoré prisahajú všetci výskumníci zaoberajúci sa týmto fenomenálnym systémom duchovnej skúsenosti. Autorom je rumunský vedec roky pôsobiaci vo Francúzsku, Mircea Eliade. Názov "biblie" znie Šamanismus a nejstarší techniky extáze.
Publikácia vydavateľstva ARGO (mimochodom v kníhkupectvách ešte nájdete jeho dotlač vynútenú veľkou popularitou) na prvý pohľad zaujme svojou hrúbkou (434 strán) a kvalitnou väzbou. Čo sa skrýva vo vnútri?
Kniha založená na poznatkoch z etnológie a religionistiky mapuje dejiny šamanizmu v Európe, Ázii, oboch Amerikách a Oceánii. Nájdete tu informácie o šamanizme každého významnejšieho národa, či regiónu. Sibírski Evenkovia, americkí Indiáni, arktickí Eskimáci. Ale aj šamanizmus trpasličích Pygmejov, záhadných austrálskych domorodcov a na budhizmus obrátených Tibeťanov. Šamanskú minulosť majú dokonca aj Číňania, Gréci a Slovania.
Autor rozoberá rozličné šamanské techniky a bohatú symboliku. Dozviete sa, aký význam majú jednotlivé časti šamanského odevu a bubnu. Veľký priestor je venovaný iniciácii šamana a jeho výberu v tradičných kultúrach. Zaujímavé sú aj kapitoly o symbolike čísel 3 a 7, mýty o pôvode šamanov a úvahy o kozmológii založenej na existencii troch svetov (Dolný, Stredný a Horný). Ak máte radšej praktickejšie stránky šamanského putovania, Eliade vám ponúka opis liečenia, odprevádzania mŕtvych (psychopomp) a náčrt ďalších šamanských schopností.
Významný historik náboženstiev v sebe nezaprel akademika. Vyžaduje od čitateľa určitý rozhľad. Za to mu ponúka stovky poznámok pod čiarou a citátov z absolútne neznámych etnografických výskumov.
Tak ako biblia, ani Eliadeho dielo sa nečíta jednoducho. Ale mal by ho poznať každý, kto sa šamanizmom seriózne zaoberá. A možno, že kdesi na 181. či 353. strane objaví starý príbeh, ktorý spoznal nezávisle od etnológov, na svojich cestách po neobyčajnej realite. Pretože svet šamanov je univerzálny, bez ohľadu na to, či jeho návštevník vlastní papuánsky alebo slovenský pas. A Šamanismus a nejstarší techniky extáze od Mirceu Eliadeho je stále jeho najúplnejší bedeker.

Cvičenie piate: Cesta do Horného sveta, k Učiteľovi
Vo väčšine dostupných kníh sa podrobne opisujú spôsoby komunikácie so silovým zvieraťom, ale metódy ako získať Učiteľa (ochranného ducha) sú nejasné. Ak ste došli až sem, máte už dostatočnú intuíciu, ktorá vám pri tejto ceste pomôže. Tiež sa môžete spýtať svojho silového zvieraťa na cestu za Učiteľom. Napriek tomu vám ponúkame základné pravidlá cesty do Horného sveta, kde sa dá Učiteľ spoznať, tak ako sa to deje napr. na kurzoch organizovaných Harnerovou Foundation for Shamanic Studies (u nás Centrom pre štúdium šamanizmu - Slovensko).
Kto sú Učitelia? Sú to bytosti, často vystupujúce v antropomorfnej podobe muža, či ženy, prinášajúce rady a inšpiráciu. Učiteľom môže byť časť vás (tzv. vnútorný šaman), váš duchovný aspekt, ale aj externá bytosť, napr. duch blízkej nebohej osoby, či niektorá z duchovných bytostí žijúcich v neobyčajnej realite. Hoci postupne získate viac spojencov poskytujúcich poznanie, Učiteľ vždy zostane prvým z nich a môže byť mnoho rokov vašim najbližším radcom.
Pripravte sa na šamanskú cestu tak, ako je to vašim zvykom . Pri samotnom putovaní vám buď pomôže bubeník, alebo zvuková nahrávka bubnovania ukončená návratovým signálom. Ľahnite si, prikryte si oči šatkou a uvoľnite telo aj myseľ. Pár krát sa zhlboka nadýchnite a predstavte si svoje miesto v prírode (miesto, z ktorého zvyčajne začínate svoju šamanskú púť). Požiadajte duchov o učiteľa, majte po celý čas na pamäti účel dnešnej cesty.
Tentoraz nepôjdete otvorom v zemi do Dolného sveta, ale sa vznesiete do výšky, do Horného sveta. Môžete len tak letieť (v neobyčajnej realite je to možné), alebo cestujte s pomocou svojho silového zvieraťa. Môžete sa tiež vyšplhať po vysokom strome alebo rebríku. Niektorí šamani sa vznášajú spoločne s dymom. Pri vstupe do Horného sveta (resp. jeho rozličných poschodí) sa vám bude zdať, akoby ste preleteli nejakou neviditeľnou jemnou blanou, či vrstvou oblakov.
V Hornom svete budete opäť stáť na pevnej zemi. Čo uvidíte, to záleží od miesta, na ktorom ste vstúpili. Povedzte, že hľadáte svojho učiteľa. Pravdepodobne tam už bude stáť a privíta vás. Učiteľ vás totiž skoro vždy sprevádza v živote aj pred prvou šamanskou cestou, len to často netušíte. Ak tam nie je, požiadajte silové zviera, aby vás k nemu zaviedlo. Učiteľom môže byť muž, alebo žena, môže byť však aj inej formy. Môže ním byť dokonca aj nejaký artefakt (napr. socha), alebo prírodný objekt. Nech vás neprekvapí ak namiesto vysušeného starca objavíte polonahú mladú divožienku.
Učiteľovi môžete položiť otázku, alebo ho požiadať o šamanské meno (ak ho ešte nemáte). Môže vám tiež prezradiť vaše pravé meno, ktoré je dôležité v mágii. Môžete sa ho spýtať na jeho meno a pôvod. Na tejto ceste vám odporúčame zvoliť len jednu otázku. Na dlhšie debaty budete mať dosť času neskôr. Učiteľ vám môže odpovedať slovami, myšlienkami, obrazom, ale aj symbolmi. Nezľaknite sa, ak vám nič nepovie nahlas. Komunikácia s duchmi sa zlepšuje každou novou šamanskou cestou.

Ako sa čarovalo pod pyramídami
Už od čias antických Grékov každý správny šarlatán tvrdí, že jeho učenie pochádza zo starého Egyptu. Krajina známa gigantickými pyramídami a chrámami predsa musela byť plná tajomných kúziel. Ako to bolo s egyptskou mágiou naozaj?
Podobne ako v iných starovekých krajinách, aj tu bola mágia (po egyptsky heka) spojená s náboženstvom a vznikajúcou vedou. Heka (sila myšlienky, slova a obrazu) bola dokonca nástrojom, ktorým Stvoriteľ (Re, Amon, Ptah, alebo iný boh, tento akt sa pripisoval viacerým z nich) vytvoril ostatných bohov i celý svet. Preto mali čary často za úlohu prinútiť bohov a duchov k určitému konaniu. Preto tiež egyptskí kňazi mágiu neprenasledovali, ale sa tejto vede so zápalom venovali.
Prvé písané zaklínadlá pochádzajú z Textov pyramíd a ich účelom bolo pomáhať mŕtvemu panovníkovi na jeho posmrtnej púti (napr. vytvorenie jedla alebo uľahčenie cesty do krajiny mŕtvych). Neskôr tieto čary prestali byť exkluzívnymi a začali ich používať aj obyčajní ľudia. Okrem kúziel pre potreby posmrtného života poznáme aj kúzla pre potreby života pozemského (napr. liečenie chorôb, rast vlasov, ochrana pred všadeprítomnými krokodílmi). Osobitnou skupinou je mágia zameraná na styk so svetom duchov (najmä vyvolávanie bohov a duchov mŕtvych). Aj v staroveku žili okrem dobrých ľudí aj ľudia zlí. Z doby Ramessa III. pochádza súdny spis o sprisahaní proti kráľovi. Podľa neho sprisahanci v boji so strážami použili aj zaklínadlá, po ktorých človeku ochrnú končatiny. No kým rozvoj bielej mágie štát podporoval, "čierne" praktiky postihoval rovnako ako iné zločiny.
Základným nástrojom egyptského čarodejníka bolo zaklínadlo. Najstaršími zaklínadlami boli jednoduché príkazy (napr. "Späť, obyvatelia vody, protivníci, mŕtvi a mŕtve, nepriatelia a nepriateľky!"), neskôr pribudli prosby k bohom (napr. "Ó vy bohovia, poďte sem a zahubte zlý jed, ktorý je v niektorom úde tejto chorej mačky!"). Zaklínadlá obsahovali často aj vyhrážky, či sľuby. Lenže takýto prostriedok mohol využiť iba skutočne mocný mág. Zaujímavé je, že v dlhších zariekaniach sa oživovali mytologické scény. Zdá sa, že čarodejník aplikovaním legendy na súčasnú situáciu chcel využiť energiu uzavretú v náboženských rituáloch, alebo sa napojiť priamo na akciu, ktorá prebieha v mýtickom čase (v Inom svete). Príklady takéhoto správania poskytujú papyrusy, kde čarodejník prehlasuje sám seba (alebo chorého) za niektorého boha a žiada jeho uzdravenie tak, ako sa príslušný boh uzdravil v dávnej povesti. Niekedy sa v zaklínadlách objavujú aj cudzie jazyky (dokonca niektoré slová pochádzajú až zo Somálska!), či jazyky, ktoré sa nepoužívajú na Zemi. Obrovský význam mala znalosť tzv. pravých mien ľudí, bohov i vecí. Pomocou pravého mena mohol mág svoj objekt prinútiť prakticky k čomukoľvek. Pravé meno sa dá zistiť počas tranzu, ale je ťažké si ho zapamätať. Na jednom papyruse čarodejník pre istou hovorí: "Matej, Matej, Motej, Motej, A, A, A, Mutef, Mutef, Mitej, Mitej!" Jedno z tých mien bolo určite správne, ale úbohý čarodejník zabudol ktoré.
Okrem zariekania sa v starom Egypte hojne používali aj amulety. Prvé z nich boli tvorené špeciálnymi uzlami, ktoré sa nosili na krku. O niečo mladšie sú sošky a miniatúry. Napr. soška boha Hora chránila pred hadmi, známy skarabeus mal zas významnú úlohu pri ceste do podsvetia. Najobľúbenejším amuletom bolo božské (Horove alebo Reove) oko chrániace (okrem iného) pred uhranutím. Poslednú skupinu ochranných pomôcok predstavovali zaklínadlá napísané na kúsok papyrusu.
Aby sa docielil želaný účinok, zariekanie sa spájalo s určitým rituálom. Hoci slabšie zaklínadlá mohol hovoriť ktokoľvek, niektoré boli vyhradené len odborníkom. Významnou podmienkou bola telesná čistota. Niekedy sa objavujú aj presné pokynu týkajúce sa času (napr. "pri východe slnka") a priestoru (napr. "na streche domu"). Vosk na výrobu sošky obete čierneho mága (mumiálna mágia, podobná ako v súčasnom woodoo) mal byť predtým nepoužitý. Pri niektorých obradoch sa používalo aj kadidlo a iné vonné látky. Pri styku s bohmi sa zvyklo využívať médium. Mágia sa často zameriavala aj na výrobu rôznych mastí a nápojov (napr. známe nápoje lásky). Prihliadalo sa pritom na zákony analógie (napr. proti šediveniu vlasov sa odporúčala masť z krvi čierneho býka). Inokedy zaklínadlo len sprevádzalo požitie lieku za účelom zosilnenia jeho účinku. Nanešťastie sa nezachovali pokyny ohľadne toho najdôležitejšieho - mágovych myšlienok, jeho vôle, sústredenia a imaginácie. Bez toho má väčšina egyptských čarodejníckych papyrusov len historickú hodnotu.
Napriek tomu vám ponúkame jeden staroegyptský recept pochádzajúci z Démotickej čarodejníckej knihy londýnskej a leidenskej (začiatok 3. stor. n. l.):
Zariekanie pre odstránenie kosti z hrdla.
1. "Já jsem ten, jehož hlava se dotýka nebe, jehož nohy se dotýkají pravodstva, jenž jsem probudil tohoto krokodýla, který v Zeme . . . . u Neu. Já jsem Sa, Sime, Tamalu je mé pravé jméno, Anug, Anug, jenž zaříkává. V mých ústech je vejce sokola, v mém břiše je vejce ibise.
2. Kost boží, kost lidská, kost ptačí, kost rybí, kost zvířecí, kost jakákoli, nebo cokoli jiného, co je v tvém břiše, nechť vejde do tvého srdce; co je v tvých ústech, ať zas vyjde dnes do mé ruky, neboť já jsem ten, jenž je v sedmi nebesích, jenž bydlí v sedmi svatyních; jsem syn boha živého!"
3. (Odříkej to) sedmkrát nad pohárem vody a dej to ženě vypít.
(prevzaté z Lexa, František: Staroegyptské čarodějnictví, Anoma, Praha 1996.)
Dnes je ťažké posúdiť úspešnosť staroegyptskej mágie (a to napriek hieroglyfickému sloganu "nespočetne krát vyskúšané" objavenom pri mnohých zaklínadlách). Chýbajú nám pokyny pre čarodejníkovu imagináciu, chýba nám tiež tradícia, ktorá by pri odriekaní zaklínadiel pomáhala pochopiť ich zmysel. Isté je však to, že egyptské čarodejníctvo prežilo minimálne štyri tisícročia, ba dokonca prežilo aj zánik staroegyptskej civilizácie a náboženstva. Ešte v stredoveku kolovali v Európe viaceré egyptské zaklínadlá, v tej istej forme ako ich dnes poznáme z rozlúštených starovekých papyrusov. Práve egyptské čarodejníctvo sa stalo jedným z prameňov antickej, stredovekej, renesančnej i modernej mágie.


Stredná škola Šamanizmu

Cvičenie prvé: Porada s kamennými ľuďmi

Zoberte do ruky akýkoľvek kameň, nerast alebo drahokam: študujte jeho povrch a stavbu, cíťte tvorivú silu a život v ňom. V duchu sa mu predstavte. Možno budete mať chuť zaspievať alebo zahrkať, kým začnete čerpať zo zdroja (Matthewsovej výraz pre vstupovanie do šamanského stavu vedomia, pozn. red.). Držte pritom kameň so zámerom stretnúť sa s jeho duchom a uvidíte, či bude ochotný stať sa vašim spojencom. Raďte sa s týmto kamenným spojencom počas cesty a spýtajte sa ho, aké má vlastnosti, ako môže pomôcť a či vám dovolí používať kamene vo vašej práci. Poďakujte.

Cvičenie druhé: Učenie z kryštálov

Ak vás láka práca s kryštálmi, vyberte si čistý kryštál kremeňa alebo iný kameň, ktorý doteraz nikto iný nepoužíval. Vyčistite ho tak, že ho vložíte do nádoby s kryštalickou morskou soľou a necháte celý lunárny mesiac (28 dní) vonku vystavený poveternostným živlom. (Môžete použiť aj jednoduchší a bezpečnejší spôsob čistenia. Držte kameň pod tečúcou studenou, najlepšie pramenitou vodou, kým nemáte pocit, že sa zbavil všetkých nepriaznivých energetických stôp. Tí skúsenejší z vás môžu procesu napomôcť vizualizáciou energetického čistenia. Potom vystavte kameň na jeden deň slnečnému svetlu, nech sa dobije. V prípade silnejšieho znečistenia zakopte kameň na niekoľko dní až týždňov do hospodársky nevyužívanej pôdy, kde cítite neporušený kolobeh energie, napr. do lesa. Pozn. red.)

Potom s kryštálom v ruke podniknite cestu k duchovi kameňa a spýtajte sa ho, či je ochotný stať sa vašim spojencom. Požiadajte ho, aby vám povedal, čo vás môže naučiť a ako sa kryštál používa.

Keď kryštál nepoužívate, uschovajte ho zabalený alebo niečím prikrytý. (Kryštál môžete tiež nosiť vo vašom šamanskom mešci. Po náročnejšej práci, napr. liečení, musíte kameň vyčistiť hore uvedenou metódou voda-slnko, alebo iným spôsobom. Poraďte sa predtým s vašim spojencom. Pozn. red.)

Cvičenie tretie: Stať sa zemou 

Toto cvičenie je užitočné pre aklimatizáciu v prostredí alebo krajine, pomôže vám čo najrýchlejšie prísť do styku s duchmi danej oblasti. Choďte von a vyhľadajte kúsok pôdy, ktorý nie je znečistený chemickým odpadom alebo hnojivami. Nemusí to byť krásne miesto, len také, kde bola pôda ponechaná sama sebe. Dotknite sa zeme a pozdravte ju. Zdvihnite hrsť hliny a so zavretými očami k nej privoňajte a vnímajte ju. Predstavte sa jej duchu. Premielajte veľmi jemne trochu hliny medzi prstami, máličko z nej ochutnajte a vypľujte. Teraz sa posaďte a buďte chvíľu so zemou onoho miesta, jemne čerpajte zo zdroja (t.j. šamansky cestujte, pozn. red.) pomocou recitovania alebo spevu. Nech sa dojmy zo zeme objavia vo vašej piesni, v zvukoch i slovách (samozrejme, pieseň nemusí mať slová, môže to byť len jednoduché pohmkávanie, pozn. red.). Vráťte sa domov a putujte k duchu toho kúsku zeme a požiadajte ho, aby sa stal vaším spojencom na vašom novom mieste.
Toto cvičenie bude veľmi prospešné, ak v prvých mesiacoch zaradíte do svojej stravy väčšinu potravín z danej oblasti.

Cvičenie štvrté: Zbieranie semien 

Vo svojej knihe Matthewsová opisuje spôsob, ako by mal šaman pracovať so semenami rastlín. Zvlášť ho odporúča pri pestovaní (zachraňovaní) rastlín, ktorým v šamanovom kraji hrozí vyhynutie. Dá sa ale využiť aj v zeleninovej záhradke, či na balkóne. Pozn. red.

V jednej ruke držte semená a druhou nad nimi hrkajte hrkalkou. Majte pritom zavreté oči a nechajte hlas hrkálky hovoriť so semenami. Vnímajte spôsob akým sú tieto semená pripojené ku kosmickej sieti a počúvajte ich hlasy. Stále komunikujte s duchmi semien. Od semien sa dozviete silovú pieseň, ktorú potom môžete použiť pri siatí.

Keď bude vhodné obdobie a počasie, starostlivo pripravte pôdu, ticho spievajúc alebo recitujúc pieseň prípravy. Nachystajte záhon pre semená, akoby ste kládli dieťa do postieľky. Hrkajte nad zemou. Do svojej piesne zapojte dážď, vietor a slnko. Zasejte malé množstvo semien a počas rastu ich ošetrujte, chráňte pred hmyzom a vtákmi, ktorým chutia. Používajte prirodzené metódy a organické hnojivá. Sledujte, ako v priebehu roku rastliny rastú a kvitnú. Keď budú semená zrelé, pripravte sa na ich zozbieranie. Niekoľko semien však nechajte na rastline, aby sa mohla rozsemeniť prirodzenou cestou. Semená uskladnite v špeciálnej nádobe. Ponúknite ich priateľom, aby si ich zasadili vo svojej záhrade.

Cvičenie piate: Múdrosť rastlín a stromov 

S duchmi rastlín sa môžeme spojiť vo fyzickej (obyčajnej, pozn. red.) aj inej (neobyčajnej, pozn. red.) realite. Vyberte si rastlinu alebo strom vo vašej lokalite a pozorne ho študujte. Vždy pracujte so živými, zdravými vzorkami. V duchu sa im predstavte a bez hlbokého čerpania zo zdroja (Matthewsovej výraz pre šamanský stav vedomia, pozn. red.) ich požiadajte aby sa s vami podelili o svoju múdrosť. Zistíte, že rastliny žijú omnoho pomalšie ako živočíchy. Poďakujte rastlinám, poznamenajte si svoje dojmy, porovnajte ich s knihou, alebo sa poraďte s niekým, kto vlastnosti daných rastlín pozná.

Ak máte prax s putovaním do iných svetov, môžete cvičenie rozšíriť o cestu k príslušnej rastline (putovanie v Strednom svete za duchovným aspektom, duchom rastliny, pozn. red.), aby ste sa mohli stretnúť s jej duchovnou formou oveľa výraznejším spôsobom. Cestu uskutočnite s cieľom opýtať sa na múdrosť alebo znalosť a na to, ako by sa mala rastlina využiť. Vždy pozorne počúvajte to, čo vám duchovia hovoria.

Ak je to vhodné, spýtajte sa na využitie: ktoré časti rastliny sa majú používať - korene, listy, kvet, stonka? Aký je význam rastliny? Ako sa má rastlina pripraviť a podávať - vnútorne alebo zvonka? Stále opatrujem na poličkách kopu herbárov a kníh o identifikácii rastlín, aby som si overila všetko, čo mi povedia sami duchovia rastlín, ale tí ma zatiaľ niekdy nezviedli z cesty. Zlatým pravidlom každej identifikácie však je: ak nedokážete rastlinu identifikovať alebo vám silne pripomína jedovatý druh - nepoužívajte ju! Nikdy nič nepredpisujte niekomu inému ak nie ste kvalifikovaný lekár.

Opakujte toto cvičenie s rôznymi druhmi stromov a rastlín.

              

TOPlist
 Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok